Viliam z Ockhamu
Viliam z Ockhamu (asi 1285, Ockham pri Londýne – 1349, Mníchov), známy aj ako William (of) Ockham/Occam/Hockham, bol stredoveký anglický teológ a scholastický filozof, najväčší predstaviteľ stredovekého nominalizmu, hlavný predstaviteľ via moderna, neskorej scholastiky. Člen františkánskeho rádu. V roku 1328 exkomunikovaný.
Viliam z Ockhamu | |||
Západná filozofia Stredoveká filozofia | |||
Biografické údaje | |||
---|---|---|---|
Narodenie | 1285 Ockham, Anglické kráľovstvo | ||
Úmrtie | 1347 Mníchov, Svätá ríša rímska | ||
Dielo | |||
Škola/tradícia | Scholastika Voluntarizmus Nominalizmus | ||
Oblasť záujmu | Metafyzika, Teória poznania, Teológia, Logika, Ontológia, Politika | ||
Význačné myšlienky | Occamova britva, Nominalizmus | ||
Odkazy | |||
Viliam z Ockhamu (multimediálne súbory na commons) | |||
|
Ockham učil na Oxfordskej univerzite. Roku 1324 sa mal dostaviť pred pápežskú teologickú komisiu v Avignone vo veci vyšetrovania päťdesiatich chybných tvrdení v jeho komentári k Lombardovým Sentenciám. V roku 1328 ušiel do Pisy, kde sa uchýlil pod ochranu Ľudovíta Bavorského, s ktorým sa následne vrátil do Mníchova.[1]
Spolu s Dunsom Scotom bol vodcom scholastickej opozície proti tomizmu. Tvrdil, že existenciu Boha a iné náboženské dogmy nemožno dokázať rozumom a že sa zakladajú výlučne na viere. Filozofia sa preto musí oddeliť od teológie.
Referencie
- J. M. M. Thijssen, Censure and Heresy at the University of Paris 1200–1400 (Philadelphia: University of Pennsylvania Press, 1998), s. 14.