Irenej z Lyonu

Irenej sa narodil v niektorom z maloázijských miest, najskôr v Smyrne, dátum jeho narodenia zostáva neznámy, narodil sa však medzi rokmi 140 a 160. Z jeho Listu Florinovi vysvitá, že v mladosti stretol smyrnského biskupa Polykarpa a možno patril medzi jeho žiakov. Prostredníctvom neho bol spojený s dobou apoštolov, zároveň v ňom potom vrcholí teologické úsilie poapoštolskej doby.

Z neznámych dôvodov opustil Malú Áziu a vydal sa do Galie. Roku 177/178 bol ako presbyter lugdunskej cirkevnej obce vyslaný k pápežovi Eleutérovi do Ríma, aby spoločne s ním koordinoval postup v otázke montanizmu. Eusébius z Kaisareie (Hist. eccl. 5,4,2) zaznamenáva znenie listu, ktorý lugdunskej cirkvi pápež poslal, a z neho vyplýva akej vážnosti sa Irenej u Eleutéra tešil. Keď sa vrátil z Ríma, starý lugdunský biskup Photinus zomrel ako mučeník a Irenej sa stal jeho nástupcom.

Počas neskoršieho sporu o dátum slávenia Veľkej noci naliehal na pápeža Viktora, ktorý exkomunikoval ázijské cirkvi, aby sa s nimi zmieril a nastolil znovu vzájomné spoločenstvo. Podľa Eusébia tak nezostal dlžný svojmu menu ako mierotvorca (eirénopoios).

Po tejto udalosti sa však stráca po Irenejovi stopa a nepoznáme ani presný rok jeho úmrtia. Až Historia Francorum (1,27) Gregora Tourského ho označuje ako mučeníka. Eusébius sa však o tejto udalosti nezmieňuje. Je však možné, že Irenej zomrel spolu s ďalšími lyonskými mučeníkmi počas prenasledovania roku 202.

Irenej prijal za svoju úlohu okrem správy svojej diecézy aj snahu potlačiť gnostické hnutia v rámci cirkvi. Gnostické polemiky sa týkajú aj jeho diela. Význam jeho diel však v staroveku rýchlo opadol a máloktoré Irenejove dielo sa zachovalo.

Najrozsiahlejším Irenejovým dielom je (Elenchos kai anatropé tés pseudonomú gnóseós, Odhalenie a odmietnutie predstieraného, no falošného poznania), ktoré je však oveľa viac známe pod kratším latinským názvom Adversus haereses (Proti bludom). Dielo sa nezachovalo celé v gréckom origináli, ale z veľkej časti v latinskom, veľmi doslovnom preklade.

Ako pôvodný názov naznačuje, dielo sa skladá z dvoch častí. Prvá sa zaoberá odhalením, resp. analýzou gnostickej herézy. Tvorí obsah prvej z celkom piatich kníh a ide o neoceniteľný materiál pre štúdium kresťanskej gnózy 2. storočia. Irenej sa tu venuje štúdiu valentiniánov, až potom sa venuje samotnej gnózii. Hovorí o Šimonovi Mágovi, Menandrovi a postupne o všetkých vedúcich osobnostiach gnostických škôl: Satornilovi, Basileidovi, Karpokratovi, Kérinthovi, ebionitoch, nikolaitoch, Kerdónovi, Markiónovi, Tatianovi a enkratitoch.

Druhá časť, odmietnutie týchto heréz, je obsahom ďalších štyroch kníh:

• 2. kniha odmieta valentiniánsku a markiónovsku gnóziu pomocou rozumu,
• 3. kniha z náuky cirkvi o Bohu a Kristovi,
• 4. kniha z výrokov Ježiša Krista.
• 5. kniha sa potom zaoberá otázkou vzkriesenia tela. V tejto časti zastáva náuku o vzkriesení tela a „smrteľnosti“ duše (proti gnostikom). Je jedným z raných milenaristov.

Svätého Ireneja Lyonského si uctievajú viaceré kresťanské cirkvi. Gréckokatolícka cirkev slávi pamiatku svätého hieromučeníka Ireneja, lyonského biskupa, 23. augusta (spravidla sa kvôli odovzdaniu sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky prekladá na 22. augusta).[2] Latinská cirkev slávi jeho pamiatku 28. júna.

1. ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2016. 224 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 54.
2. Katolícky kalendár byzantského obradu (august 2016)

• QUASTEN, J. Patrology. Vol. 1. Allen, Texas: ChristianClassics, 1994. ISBN 0-87061-084-8.
• "Dňa 23. augusta: Svätý Irenej, biskup lugdunský." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 432-433. ISBN 80-7165-381-0

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irenej z Lyonu