Scholastika (filozofia)
Scholastika bola stredoveký filozofický smer pestovaný na školách Západu a v Byzancii v období od 9. storočia do 15. storočia. Základné pravdy preberá hlavne od Aristotela, upravuje ich a rozvíja v kresťanskom duchu a používa pritom deduktívnu metódu. Spája sa v nej aristotelovský rozum, tradícia svätých otcov a kresťanská viera. Vo svojom rozvíjaní uplatňuje dialektickú metódu.
Obdobné fenomény ako v európskej scholastike nachádzame aj v čínskej, indickej a arabskej filozofii. Scholastika kresťanského Západu sa vyznačovala tým, že základom vedy a filozofie boli kresťanské pravdy fixované v dogmách. Popri tom sa však dostávali k slovu aj nekresťanské myšlienky, najmä pod ochranou učenia o dvojakej pravde.
Na stredovekú scholastiku nadväzuje novoveká scholastika (15. storočie až polovica 19. storočia) a po nej súčasná scholastika (od polovice 19. storočia dodnes).
Významnou udalosťou pre rozvoj scholastiky bolo založenie falckej školy Karolom Veľkým. V 8. a 9. storočí výrazne stúpol význam vzdelanosti a filozofie. Ako jediný jazyk vzdelancov sa presadila latinčina, a tak sa stala predpokladom internacionality vied. K štúdiu patrili aj knižnice, ktoré sa postupne zriaďovali usilovným opisovaním starých kníh a spisov.
Pod stredovekým názvom dialektika sa už aj v teologických otázkach čoraz častejšie používa logika. V 11. storočí dochádza k vážnemu sporu medzi dialektikmi a antidialektikmi.
Raná scholastika
Raná scholastika je prvé obdobie vo vývine scholastiky (9. st. - 12. st.). Vyznačuje sa vypracovávaním metódy sic et non, ktorá spočíva v tom, že pri každej preberanej otázke sa uvádzajú citáty autorov, ktorí sú proti, a citáty autorov, ktorí sú za, a z týchto protikladov sa napokon vyvodzuje konečné riešenie. Metódu sic et non dotiahol do jej zrelej podoby Pierre Abélard. Metóda sic et non cvičila scholastikov v disputačnej pohotovosti.
Vo filozofii sa zvyknú vyčleňovať tri prúdy:
- najskorší a najpočetnejší, ktorý založil Alcuin,
- prúd, ktorého hlavným predstaviteľom bol Eriugena,
- 3. prúd pochádzajúci zo školy v Auxerre.
Každé z týchto zoskupení hľadá predovšetkým metódu, ktorá by umožnila pochopiť a v súlade s cirkevnou dogmatikou interpretovať a vysvetľovať problém jestvovania Boha a jeho spojenie s človekom. Tým sa vysvetľuje metodologický charakter koncepcie filozofie u každého z týchto troch prúdov.
Myslitelia ranej scholastiky (do polovice 12. storočia) boli do značnej miery zamestnaní otázkou tzv. univerzálií. Ján Scotus Eriugena, sv. Anzelm Canterburský (autor ontologického dôkazu Božej existencie) a Viliam zo Champeaux patrili k realistom, prisudzujúcim vyššiu reálnosť všeobecnostiam, Roscelin z Compiégne bol významným zástupcom nominalistov, ktorí naopak za skutočné považovali skôr jednotlivosti. Do sporu sa zapojil aj významný kresťanský mysliteľ Abélard, ktorý ako odpoveď ponúkol umiernený realizmus.
Vrcholná scholastika
Spadá do 13. storočia. Bolo to obdobie rozkvetu škôl a vznikania univerzít. Vznikali tiež nové rehole, zaujímaví sú najmä dominikáni a františkáni. Prví menovaní mali blízko skôr k aristotelizmu, františkáni k platonizmu. Najvýznamnejšími dominikánskymi mysliteľmi boli sv. Tomáš Akvinský a jeho učiteľ Albert Veľký. John Duns Scotus a Bonaventura boli zas dôležitými predstaviteľmi františkánskej rehole. Najmä Tomáš si zachoval najtrvalejší vplyv v katolíckej teológii. Budovali sa obrovské encyklopédie (teologické sumy) zahrňujúce celé scholasticko-teologické vedenie doby. Je to obdobie prijatia Aristotela do scholastickej filozofie (recepcia aristotelizmu).
Predstavitelia
- Viliam z Auvergne
- Richard Rufus
- Filip Kancelár
- Adam z Marshu
- Albert z Bollstädtu zvaný Veľký
- Alexander Neckham
- Alexander z Halesu
- Roger Bacon
- Bonaventura
- Bartolomej Angličan
- John Duns Scotus
- Egídius Riman
- Henrich z Gentu
- Hugo zo Saint Cher
- Ján Rupella
- Ján Pointlasne
- Alexander Neckham
- Peter z Tarentaise
- Richard Fisacre
- Richard z Cornwallu
- Tomáš z Yorku
- Tomáš zo Chantimpré a ďalší
Neskorá scholastika
Neskorá scholastika je posledná etapa stredovekej scholastiky spadajúca do 14. a 15. storočia Jej predstavitelia (napr. John Duns Scotus) vystupujú proti tomizmu a namiesto neho vyzdvihujú teóriu dvojakej pravdy.
Ďalší predstavitelia:
Pozri aj
Zdroje
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.