Židovská filozofia

Židovská filozofia bola od začiatku a doposiaľ je náboženskou filozofiou. Je súčasťou judaizmu.

Židia a judaizmus
Židia · Judaizmus · Kto je žid
Prúdy a skupiny
Etnické skupiny a jazyky
Populácia (vývoj)
Náboženstvo
Filozofia a etika
Náboženské texty
Tradície a zvyky
Významné postavy
Náboženské inštitúcie
Židovská liturgia
Dejiny Židov
Blízke témy

Podobne ako Arabi rozvíjali filozofiu cez prizmu koránu, aj Židia pristupovali k filozofii cez posvätnú biblickú problematiku. Židia však vo svojom racionalizme zašli oveľa ďalej, hlásali prvenstvo rozumu a založili racionalistickejšie chápanú a pestovanú filozofiu náboženstva.

Obsadením Jeruzalema chalífom Omarom v roku 636 sa Židia dostali pod nadvládu Arabov, čím prešli aj do novej duchovnej oblasti. Žijúc v moslimskej krajine, rýchle si osvojovali arabský jazyk a už okolo roku 683 židovský lekár Messer-Džavaih z Basry preložil sýrske lekárske dielo do arabčiny.

Koncom 7. storočia sa Židia stali pre Arabov sprostredkovateľmi v osvojovaní si vedeckých i filozofických diel. Na druhej strane sa u Židov pod vplyvom Arabov vypestoval väčší liberalizmus v chápaní a poslúchaní Talmudu, s čím súvisel vzrast racionalistických záujmov a opätovné zmierenie sa s filozofiou. V karaitských kruhoch sa začali učenci zaujímať o gramatiku (Masora) a vo východnom chalífáte (Bagdad, Kairuan, Merv) zasa o také špeciálne vedy ako astronómia (Mašallach, ibn Atarí), medicína a matematika (Sahal al-Tabari, prekladateľ Almagestu a jeho syn Abú Sahal Alí (835 – 853)).

Začiatkom 9. stor. sa karaita Benjamin ben Mose z Nahavendu zaoberal všeobecne filozofickou problematikou v aplikácii na náboženstvo. Koncom 8. stor. sa intelektuálne oživenie prenieslo aj k Židom v západnej Európe so strediskom v Narbonne a neskôr v Mohuči a v iných mestách. K osobitnému rozkvetu židovského myslenia dochádza v Španielsku, kde boli preň obzvlášť priaznivé podmienky. Tvorcami židovsko-španielskej kultúry boli talmudista Mojžiš-Ben Chanoch, gramatik Menahem Ben-Saruk a hebrejský básnik Dunaš Ibn-Labrot. Odtiaľ židovské myslenie prúdilo takmer do všetkých krajín Európy, rozširujúc v nich vlastné, ako aj arabské vedecko-filozofické názory.

Podobne ako Arabi rozvíjali filozofiu cez prizmu Koránu, aj Židia pristupovali k filozofii cez posvätnú biblickú problematiku. Židia však vo svojom racionalizme zašli oveľa ďalej, hlásali prvenstvo rozumu a založili racionalistickejšie chápanú a pestovanú filozofiu náboženstva. V stredoveku, tak v Španielsku, ako aj na Blízkom východe, žili Židia v úzkom kontakte s Arabmi – moslimami. Veľký vplyv na židovskú filozofiu mal Averroes, veď najvýznamnejší židovskí filozofi vtedy písali v arabskom jazyku.

Aj židovskí myslitelia stáli pred problémom, ako racionálne zdôvodniť vieru v jediného, nadprirodzeného Boha a ako ju intelektuálne obhájiť pred tými, ktorí zmýšľajú inak. Aristotelizmus preniká do židovského myslenia takmer o jedno storočie neskôr ako do arabského, takže ho väčšinou prijímajú v arabskej verzii.

Vrchol stredovekej židovskej filozofie predstavuje Maimonides (hebr. Moše Ben Maimon).

Externé odkazy
  • FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.