Peter Lombardský

Narodil sa približne okolo roku 1100 neďaleko mesta Novara v talianskej západnej Lombardii v chudobnej rodine. Dátum narodenia sa obvykle zasadzuje do obdobia medzi rokmi 1095 a 1100. Pôvod, sociálne pozadie, ako i Petrove štúdia a mladosť sú do veľkej miery neznáme. Pravdepodobne získal prvotné vzdelanie v katedrálnych školách v talianskych mestách Novara a Lucca Vie sa však, že ho biskup mesta Lucca odporučil Bernardovi z Clairvaux, čím sa dostal na štúdiá dol zahraničia – konkrétne do mesta Reims a do Paríža. V Paríži neskôr vyučoval na katedrálnej škole pri Notre Dame, kde sa stretáva s Petrom Abélardom a Hugom od sv. Viktora, ktorí boli v tej dobe poprednými, významnými teológmi. Napokon sa okolo roku 1145 sám stal oslavovaným magistrom teológie (resp. profesorom).

V roku 1147 začína jeho kňažská kariéra, pričom v roku 1159 bol menovaný za parížskeho biskupa. Jeho biskupské pôsobenie však bolo veľmi krátke, už v roku 1160 zomrel.

Peter zanechal komentáre k žalmom, ale najvzácnejším dielom sú jeho Libri Quattuor Sententiarum – známe aj ako Štyri knihy sentencií (1150 – 1152). Toto dielo z neho urobilo slávneho teológa s ďalekosiahlym vplyvom. Lombardova metóda je v tomto diele blízka Abélardovi – k rozhodovaniu medzi jednotlivými autoritami používa rozum, dialektiku a logiku. Peter si tiež nekladie za cieľ prísť s novými teologickými koncepciami, chce len na základe uznávaných filozofických a najmä teologických autorít rozhodnúť, čo je pravdivé. Jeho Štyri knihy sentencií sa po prehodnotení na Lateránskom koncile v roku 1215 stali základným a povinným čítaním každého študenta teológie. Od dvadsiatych rokov 13. storočia až do 16. storočia boli neustále komentované a vychádzalo sa z nich pri štúdiu teológie na všetkých stredovekých univerzitách. Dokonca každý kandidát titulu magistra teológie musel v stredovekej Európe k Lombardovým knihám sentencií vypracovať vlastný komentár. Ešte aj mladý Martin Luther písal takéto komentáre.

Štyri knihy sentencií sú kompiláciou biblických textov, relevantných pasáží od tzv. cirkevných otcov (najmä Augustína) a od mnohých ďalších stredovekých mysliteľov. Dielo je výsledkom Petrovho úsilia zhrnúť kľúčové teologické témy v systematickom poriadku. Pozostáva z týchto kníh:

1. Božia Trojica;

2. Stvorenie;

3. Kristus – Spasiteľ a cnosti;

4. Sviatosti a milosť.

Knihy sú nielen súborom teologicko-filozofických poznatkov, ale aj výkladom biblie. Čiastkové pasáže antických filozofov sú silne ovplyvnené interpretáciou arabských komentátorov. Základný pôdorys Kníh do značnej miery ovplyvnil Teologickú sumu Tomáša Akvinského.

Petrove Sentencie vytvárajú systém celej kresťanskej teológie, ktorý je dôsledne založený na patristickej tradícii. Citáty (je asi 1000) tvoriace Sentencie Peter vyberal z mnohých diel cirkevných otcov, hlavnou autoritou je mu však sv. Augustin. Metodicky si bral za vzor diela Abélarda a tézy Huga zo sv. Viktora.

Podľa Petra Lombarda sa dôkladné rozumovanie vo forme filozofie hodí dobre iba pokiaľ ide o veci stvorené, ale tajomstvá viery nepodliehajú podľa neho filozofickým argumentom. Peter však napriek tomuto svojmu názoru na filozofiu ju používa ako nástroj interpretácie viery, siaha najmä po ontológii, filozofii prírody, psychológii a etike.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peter Lombard na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• DRAGÚŇ, DŘÍZA: Dejiny filozofie I. Nitra : UKF v Nitre, 1998. ISBN 80-8050-178-5
• Kol. autorov: Filosofický slovník. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. r. o., 2002. ISBN 80-7182-064-4