Alhazen

Narodil sa v Basre v dnešnom Iraku. Študoval tu a v Bagdade. Káhirský panovník al-Hakim ho pozval do Egypta. Alhazen mal vymyslieť spôsob, vďaka ktorému by sa dalo predvídať a následne obmedziť záplavy spôsobené rozvodneným Nílom. To sa mu ale nepodarilo, preto predstieral, že sa zbláznil, aby tak ušiel istému trestu smrti. To mu však nezabránilo venovať sa prírodovedným štúdiám. Podarilo sa mu opraviť Aristotelove omyly. Napísal viac než 200 rozpráv o optike, astronómii a matematike.

V diele Veľká optika sa snažil vysvetliť problémy vnímania okolitého sveta, opísal tu fyzikálnu podstatu a vlastnosti svetla a tiež princíp, na základe ktorého sme schopní vidieť. V roku 1020 sa zaoberal lomom a odrazom svetla a šošovkami. Používal pri tom dosku s dierkou, pred ktorou vyrovnal sviečky. Ich obraz sa premietal na druhej strane dosky a zakrývaním sviečok zistil, že obraz ľavej sviečky sa premietne vpravo, z čoho odvodil, že svetlo sa šíri priamočiaro. Arabi používali v astronómii pri určovaní polohy Slnka alebo slnečných zatmení prístroj nazvaný neskôr camera obscura.[1]

Vyvrátil niektoré chybné antické predstavy o videní a ukázal, že sa svetlo odráža od povrchu predmetov a vstupuje do nášho oka. Vykonával rad experimentov so šošovkami a tmavými komorami. Položil základy optiky.

V matematike prepojil algebru s geometriou.

Mal veľký vplyv na vývoj latinskej stredovekej a novovekej optiky a epistemológie (Roger Bacon, Witelo) až do Keplerovej doby.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alhazen

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alhazen na českej Wikipédii.