José Ortega y Gasset

José Ortega y Gasset (* 9. máj 1883, Madrid, Španielsko – † 18. október 1955, Madrid) bol španielsky filozof, sociológ a spisovateľ, zaujímajúci stanovisko medzi filozofiou života a existencializmom.

José Ortega y Gasset

španielsky filozof, sociológ a spisovateľ
Narodenie9. máj 1883
Madrid, Španielsko
Úmrtie18. október 1955 (72 rokov)
Madrid, Španielsko
Podpis
Odkazy
Commons José Ortega y Gasset
Biografický portál

Život

Absolvoval štúdium filozofie a literatúry v Madride a na nemeckých univerzitách. Bol ovplyvnený novokantovstvom - neskôr jeho kritik. V rokoch 1910 - 1916 bol profesorom na univerzite v Madride - zakladateľ vlastnej filozofickej "madridskej školy". V roku 1914 zakladateľ časopisu "Espaňa" - autor politologických článkov. Od roku 1916 bol členom Akadémie spoločenských a politických vied a od roku 1931 poslanec a organizátor republikánskeho hnutia. V rokoch 1936 - 1945 v emigrácii - Francúzsko, Holandsko, Argentína, Portugalsko. V 1946 bol zakladateľom Ústavu humanitných vied v Madride. V 1949 - 1951 absolvoval veľké prednáškové turné po USA, Švajčiarsku a Nemecku.

Dielo

  • La rebelion de las masas (1930) - Vzbura davov
  • Meditaciones del Quijote (1914) -Meditácie o Quijotovi
  • El Espectador (1916-1934) - Divák, 8 zväzkov
  • La deshumanización del arte e ideas sobre de la novela (1925) - Dehumanizácia umenia a idea románu

posmrtne vydané

  • La idea de principio en Leibniz y la evolución de la teoría deductiva - Leibnitzovo poňatie princípu a evolúcia deduktívnej teórie
  • Idea del teatro - Idea divadla
  • Meditación del pueblo joven - Meditácie o mladých národoch

Názory

Jeho kritické posúdenie stavu Európy dospelo k mnohým záverom zhodným s katastrofickými úsudkami Spenglerovými, ale výhľad do budúcnosti sa mu nejavil ako beznádejný. V diele "Vzbura davov" z roku 1930 si položil tiež otázku vodcovskej roly Európy vo svete. Zbadal jej úpadok a za hlavného vinníka označil nacionalizmy, ktoré ostro odsudzuje ako "slepé uličky Európy", ako impulzy smerujúce proti tvorivým silám národov, ako protiklady historických tvorivých hnutí. Primitívnosť nacionálnych prostriedkov a druh ľudí, ktorí ich používajú, sa mu ošklivili, zvlášť preto, že cez "davové národy" vedie cesta k najhorším diktatúram. Súdil, že úloha Európy bola a stále je nenahraditeľná a keby došlo k totálnemu európskemu úpadku, skončil by aj celý ostatný svet vo všeobecnom barbarstve, v duchovnej neplodnosti a nemravnosti. Preto tiež po všetkých pesimistických konštatovaniach vyjadril presvedčenie o možnosti európskej renesancie, pokiaľ Európania s novými veľkými ideami opäť nájdu neotrasiteľnú vieru v seba a stanú sa zase silnými, odvážnymi a húževnatými.

Zdroj

  • František Mezihorák - Malá encyklopedie velkých Evropanů

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.