Izák Sýrsky

Izák Sýrsky (iné mená: Izák z Ninive, Izák Ninivský[1]; * aj † 7. storočie) bol sýrsky mních, askéta a mystik. Jeden z veľkých asketických a mystických autorov Cirkvi Východu.[2] Jeho diela tvoria významnú časť asketickej literatúry kresťanského Východu.[3]

De perfectione vitae theoreticae, 1500

Životopis

O živote Izáka Sýrskeho je toho známe pomerne málo. To, čo vieme pochádza z dvoch (miestami protichodných) prameňov, ktoré sa zachovali v Liber fundamentorum.[4] Pochádzal z územia dnešného Kataru a narodil sa niekedy v 7. storočí.[5] Neskôr sa stal mníchom Cirkvi Východu (východosýrsky obrad),[6] v kláštore Beth Abe[3]. Niekedy pred rokom 680 ho katolikos vysvätil za biskupa mesta Ninive.[7] V úrade však pôsobil iba päť mesiacov. Následne odstúpil a odišiel do samoty v horách,[8][2] na hranici dnešného Iránu a Iraku[9]. Podľa zachovaných informácií stratil zrak pre neustále štúdium,[6][2] a preto ho niekedy prezývali druhý Didymus[9]. Svoje diela potom diktoval.[8] Zomrel vo vysokom veku[4] a jeho hrob je v kláštore Rabban Šabor.

Dielo a teológia

Izák svoje asketické spisy vytvoril na sklonku života.[7] Základ jeho diela tvorí 82 homílií (tvoria prvú časť súboru).[4] Druhá časť[pozn 1] pozostáva z 42 textov, ktoré, na rozdiel od prvej časti, neboli nikdy preložené do gréčtiny (hoci existujú dôkazy, že boli čítané aj mimo prostredia nestoriánov).[5]

Ako autor sa prejavoval samostatne, citeľné je ovplyvnenie Jánom Pustovníkom (sýrsky autor, 4./5. storočie)[4] a aj isté náväznosti na Evangria Pontského.[6] Vysoko si cenil diela Teodora z Mopsuestie, ktorého nazýval „svetlo celého sveta“.[11]:229 Ľudská cesta k Bohu má podľa Izáka tri stupne: telesný, duševný a duchovný. Podľa Izáka človek prostredníctvom poznania, ktoré zjednocuje môže dosiahnuť „vznešené cesty budúceho života, ktorý je darovaný v slobode nesmrteľného života v existencii po vzkriesení“.[11]:218

Preklady

Jeho diela boli preložené do gréčtiny (prekladateľmi boli mnísi Patrikios a Abramios v monastieri Mar Saba[12]) a etiópčiny, do latinčiny preložili v 15. storočí 25 homílií.[7] Z gréckeho prekladu vznikol gruzínsky a starosloviensky (v 14. storočí[9]) a čiastočne arabský (ten čerpal aj zo sýrskeho originálu).[5] Prvotný grécky preklad vznikol pravdepodobne v 8. storočí v Palestíne.

Veľmi úspešné sú preklady do moderných jazykov.[4]

Vplyv

Jeho dielo si cenili obe cirkvi, ktoré pôsobili vo vtedajšej Perzii: nestoriáni aj monofyziti (jakobiti).[2] Izák Sýrsky je najvplyvnejší spomedzi sýrskych cirkevných Otcov.[13] Mal veľký vplyv na neskoršiu sýrsku a grécku mystiku (Hora Athos a menovite Symeón Nový Teológ a jeho žiak Nikétas Stéthatos) a jej prostredníctvom aj na Paisija Veličkovského (Filokalia) a následne ruských mníchov. Rovnako jeho diela čítali v egyptských púštnych kláštoroch.[5]

Jeho diela ponúkajú niektoré typické prvky pre sýrsku teológiu: slzy (v sýrčine „abila“ - plačúci, je iné pomenovanie mnícha),[9] vnímanie Boha ako v zrkadle[6].[pozn 2]

Poznámky
  1. Pozri ukážku deviatej homílie s úvodom a poznámkami.[10]
  2. Podrobnejšie pozri ISAAK SIRIN. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Zväzok 26. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2010. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-048-6. S. 695-731. a Ilarion Alfejev. Izák Syrský a jeho duchovní odkaz. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2010. 324 s. (Pro Oriente; zv. 10.) ISBN 978-80-87378-37-3. .

Referencie
  1. IZÁK NINIVSKÝ. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 246.
  2. St. Isaac the Syrian. In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony. 1st pub. Maldin, MA : Wiley-Blackwell, 2011. 833 s. ISBN 978-1-4051-8539-4. S. 531 – 532.
  3. IZÁK Z NINIVE. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokřesťanské literatury: život, spisy a nauka řeckých, latinských, syrských, egyptských a arménských církevních otců. Preklad Jiří Kaplan. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2005. 319 s. ISBN 80-7192-516-0. S. 154.
  4. IZÁK SYRSKÝ. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu : arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 145 – 147.
  5. BROCK, Sebastian P. A Brief Outline Of Syriac Literature. Kottayam : St. Ephrem Ecumenical Research Institute, 1997. 312 s. S. 54 – 55.
  6. ISAAC OF NINIVEH. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1013.
  7. Isaac of Niniveh. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. F. L. Cross. 3rd ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 0-19-211655-X. S. 848 – 849.
  8. IZÁK Z NINIVE. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 423 – 424.
  9. NOVÁKOVÁ, Jana. Dar slz v díle sv. Izáka Syrského. Parrésia (Červený Kostelec: Pavel Mervart), 2007, čís. I, s. 115 – 120. ISBN 978-80-86818-59-7. ISSN 1802-8209.
  10. Izák Syrský. O tajemství kříže. Preklad ze syrštiny, úvod a poznámky Jaroslav Brož. Parrésia (Červený Kostelec: Pavel Mervart), 2012, čís. VI, s. 207 – 218. ISBN 978-80-7465-057-4. ISSN 1802-8209.
  11. ŘOUTIL, Michal. Na východ od Antiochie – řecké myšlení za hranicemi Byzance, 2. – 8. století – syrská tradice. In: MILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. 265 s. (Pro Oriente; zv. 9.) ISBN 978-80-87378-13-7. S. 207 – 237.
  12. BECK, Hans-Georg. Kirche und theologische Literatur im byzantinischen Reich. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1959. 835 s. S. 358 – 359, 453.
  13. Rané křesťanství : počátky a vývoj církve do roku 600. Ed. Ian Hazlett; preklad Petr Kitzler. 1. vyd. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2009. 315 s. ISBN 978-80-7325-159-8. S. 155 – 156.

Ďalšia literatúra
  • Ilarion Alfejev. Izák Syrský a jeho duchovní odkaz. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2010. 324 s. (Pro Oriente; zv. 10.) ISBN 978-80-87378-37-3.
  • NOVÁKOVÁ, Jana. Světlo eschatologické naděje z Rabban Šabbur. Vybrané homílie sv. Izáka Syrského. In: "Rýžoviště zlata a doly drahokamů--" : sborník pro Václava Huňáčka. Ed. Věra Lendělová, Michal Řoutil. Červený Kostelec; Praha : Pavel Mervart; Karlova univerzita v Praze, Filozofická fakulta, 2006. 582 s. (Russia Altera.) ISBN 80-86818-30-6. S. 45 – 60.
  • BROŽ, Jaroslav. Filokalie a Izák Syrský: mlčení (šeljā) jako základní zákon duchovní cesty. In: SLÁDEK, Karel, a kol. O filokalii : kniha, hnutí, spiritualita : kolektivní monografie. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2013. 222 s. ISBN 978-80-7412-144-9. S. 31 – 45.

Heslá v encyklopédiách
  • DAVYOVÁ, Marie-Madeleine. Pouštní mystika. In: Encyklopedie mystiky. Preklad Jiří Našinec. Vyd. 1. Zväzok II. Praha : Argo, 2001. 211 s. (Logos; zv. 3.) ISBN 80-7203-372-7. S. 168 – 171.
  • ISAAK SIRIN. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Zväzok 26. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2010. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-048-6. S. 695 – 731.
  • Isḥaq of Nineveh. In: The Gorgias Encyclopedic Dictionary of the Syriac Heritage. Ed. Sebastian P. Brock, Aaron M. Butts, George A. Kiraz, Lucas van Rompay. Piscataway, NJ : Gorgias Press, 2011. 612 s. ISBN 978-1-59333-714-8. S. 213 – 214.
  • Isaac of Niniveh. In: Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Frederick W. Norris, Everett Ferguson, Michael P. McHugh. 2nd ed. New York : Garland, 1999. (Garland reference library of the humanities; zv. 1839.) Dostupné online. ISBN 0-8153-1663-1. S. 590 – 591.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.