Ján Zlatoústy
Svätý Ján Zlatoústy (byzant. Ιωάννης ο Χρυσόστομος, Ioannes Chrysostomos) (* 344/354 Antiochia, Turecko - † 14. september 407 Komana) bol byzantský cirkevný otec, kazateľ, konštantínopolský patriarcha, prvý biskup Východorímskej ríše a spisovateľ.
| Svätý Ján Zlatoústy | |||
 Ján Zlatoústy na byzantskej mozaike v chráme Hagia Sofia v Istanbule | |||
| Biografické údaje | |||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 344/354 | ||
| Úmrtie | 14. september 407 | ||
| Uctievanie | |||
| Atribúty | kniha evanjelií, úľ | ||
| Patronát | kresťanských kazateľov, ochranca proti padúcnici | ||
| Cirkev | rímskokatolícka cirkev, gréckokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev, anglikánska cirkev, východné kresťanské cirkvi | ||
| Sviatok | 13. september - rímskokatolícka cirkev, 13. november - pravoslávna cirkev, východné katolícke cirkvi | ||
| Odkazy | |||
 | Ján Zlatoústy (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Svojimi rečníckymi vystúpeniami, v ktorých kritizoval sociálne rozdiely a spoločenskú nespravodlivosť, či nákladný život cirkevných zložiek, si získal značnú popularitu. Vládne kruhy cisárskeho dvora a klérus ho preto prenasledovali a roku 404 vypovedali do vyhnanstva.
Význam mena
Pre výrečnosť, ktorou strhával poslucháčov, bol zvaný Zlatoústy. V roku 1568 ho pápež Pius V. menoval učiteľom cirkvi.
Svätý Ján Zlatoústy upravil jednu zo starších antiochijských anafor a zaviedol ju do používania v Konštantínopole. Na základe toho nesie liturgia sv. Jána Zlatoústeho jeho meno (je to najpoužívanejšia bohoslužba gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi).
Život
V roku 398 prijal s váhaním funkciu patriarchu v Konštantínopole, kde rozvinul charitatívnu činnosť, s neúprosnou mravnou prísnosťou usiloval o reformu kňazského života a bojoval proti neduhom v spoločnosti i na cisárskom dvore. Tým si znepriatelil vyššie duchovenstvo, vrátane alexandrijského patriarchu Theofila, ktorý chcel dosadiť na konštantínopolský stolec svojho kandidáta, špičky svetskej hierarchie a najmä cisárovnej Eudokie. Na jej podnet bol v roku 403 zosadený a poslaný do exilu, ľud si však vynútil jeho návrat. Prímerie s cisárovnou netrvalo dlho a po surovom vojenskom zásahu počas veľkonočných obradov v roku 404 bol poslaný do vyhnanstva v Malom Arménsku. Neprestal však riadiť svoju diecézu a viedol rozsiahlu korešpondenciu. Na nátlak svojich nepriateľov bol na cisárov rozkaz preložený na ešte odľahlejšie miesto na východnom pobreží Čierneho mora. Po trojmesačnom namáhavom putovaní však zomrel. Jeho pohrebu sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich.
Dielo
Na rozdiel od starších antiochijských spisovateľov sa spisy Jána Zlatoústeho zachovali takmer kompletné. O ich dôležitosti a obsahových a štylistických prednostiach svedčí fakt, že v mnohých byzantských kláštoroch boli predpisované mníchom ako „povinné čítanie“ pri rôznych príležitostiach; vďaka tomu sa mnohé z jeho diel zachovali v množstve manuskriptov.
Známym je jeho Poučné slovo na svätý a svetlý deň slávneho a spasiteľného vzkriesenia Krista, nášho Boha - homília, ktorá sa číta každoročne na utierni Paschy.
Zdroje
- "Ján Zlatoústy, konštantínopolský arcibiskup : 13. november, 27. január, 30. január." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 77-81. ISBN 80-967341-1-3
- "Dňa 13. novembra : Svätý otec Ján Zlatoústy, arcibiskup Carihradu." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 558-561. ISBN 80-7165-381-0
- J. Kadlec, Dějiny katolické církve I., Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc, 1993
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Iné projekty
