Alfred North Whitehead

Alfred North Whitehead (* 15. február 1861, Ramsgate, Spojené kráľovstvo – † 30. december 1947, Cambridge, Massachusetts, USA) bol anglický matematik a filozof.

Alfred North Whitehead
anglický matematik a filozof
Narodenie15. február 1861
Ramsgate, Spojené kráľovstvo
Úmrtie30. december 1947 (86 rokov)
Cambridge, Massachusetts, USA
Podpis
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Alfred North Whitehead
(plné texty diel autora)
Commons Alfred North Whitehead
Biografický portál

Život

Narodil sa v Ramsgate, Isle of Thanet, Kent, Anglicko. V roku 1924 odišiel do Spojených štátov, kde sa zaoberal hlavne metafyzickými otázkami. Zomrel v Cambridge v USA.

Svetovosť si vydobyl tromi zväzkami Principia Mathematica, ktoré dokončil spoločne so svojím žiakom Bertrandom Russellom. Táto práca je považovaná za základné dielo symbolickej logiky.

Vplývali na neho myšlienky írskeho matematika a logika Georgea Boolea (1815 – 1864). Zaoberal sa skúmaním matematických základov logiky. Spolupracoval s Russellom a napísali spoločné dielo o princípoch matematiky.

Na Univerzite v Londýne sa Whitehead začal zaoberať témami filozofie vedy. Vo svojej filozofii moderným spôsobom interpretuje myšlienky Platóna, Aristotela a Leibniza. Ako filozof-systematik sa Whitehead objavil na sklonku dvadsiatych rokov minulého storočia – a to bolo pre jeho súčasníkov úplne neočakávané, keďže plných štyridsať rokov svojho plodného života sa orientoval na matematiku, matematickú logiku a fyziku. Vytvoril špecifický variant teórie relativity.

Filozofia

Prírodu chápal dynamicky, pojem substancie nahradil dynamickým, organickým a tvorivým pojmom udalosť. Príroda je v stave neustáleho prechodu k novému, objekty sú iba statické momenty tohoto procesu, sú to charaktery udalostí. Udalosťou je i akt vnímania.

Odmietol predstavu, že každý objekt zaujíma jediné priestorové a časové miesto. Predstavoval si, že všetky objekty je nutné chápať ako určité polia, ktoré sú rozložené v priestore a v čase. Napríklad v reálnom priestore nemožno nájsť euklidovský bod, ktorý by mal nejakú polohu avšak žiadnu veľkosť, alebo priamku, ktorá by mala dĺžku avšak žiadnu hrúbku. Naše predstavy, že bod je bezrozmerný a priamka jednorozmerná, vedú k chybnej zámene konkrétneho a abstraktného.

Medzi všetkými základnými prvkami prírody, ktoré sme schopní zaregistrovať naším bezprostredným vnímaním, nie je žiadny, ktorý by zaujímal jediné miesto v priestore a v čase. Takými ich urobil iba proces konštruktívnej abstrakcie. Na ich základe sme dospeli k vedeckému zovšeobecneniu súčasnej fyziky.

Každý abstraktný bod je možné považovať za limit reálnej postupnosti objemov, a každý z nich leží jeden v druhom (ako drevené ruské bábiky). Za chybnú považuje tiež predstavu, že skutočný bod je o niečo viac, ako jeho abstrakcia. Skutočná poloha odpovedá celej postupnosti do seba vnorených objemov. V istom zmysle všetko existuje všade a vo všetkých okamihoch. Každé miesto v sebe obsahuje aspekt všetkých ostatných miest. Každý bod v priestoročase odráža celý vesmír.

Každý reálny objekt môžeme chápať ako podobne skonštruovanú postupnosť javov a procesov (Dielo Process and reality - Proces a realita 1929). Ako základnú metafyzickú zložku sveta by sme mali chápať proces a nie substanciu.

Úspešná filozofia musí vedieť vysvetliť spojenie medzi objektívnym, vedeckým a logickým popisom sveta a každodenným svetom našej subjektívnej skúsenosti.

Jeho idea božstva predstavuje princíp ohraničovania, výberu z možností.

„Boh je sila, ktorá z mnohých možností vyberá skutočnosť.“

Zaoberal sa tiež vzdelávaním tretieho veku.

Dielo

K jeho dielam (vzťahujúcim sa k ontologickým a prírodno-filozofickým otázkam) patria:

  • The Concept of Nature (1920)
  • The Principle of Relativity with Applications to Physical Science (1922)
  • Process and Reality: An Essay in Cosmology (1929)
  • Nature and Life (1934)

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.