Sahak Veľký

Svätý Sahak Veľký[1] (iné mená: Sahak I. Veľký, Izák Veľký, Sahak Partev[2], Izák Parthský[3]; * okolo 345[4]/okolo 350[5], Cézarea Kapadócka[3]  438[6]/asi 7. september 439, Aštišat[4]) bol katolikos arménskej cirkvi v rokoch 387  438/439. Patril k hlavným obrancom arménskej kultúrnej a cirkevnej nezávislosti,[4] bol skutočným zakladateľom arménskej národnej cirkvi.[7] Podieľal sa tiež na prvom preklade Biblie do arménčiny. Sahak spolu s Mesropom Maštocom a ich žiakmi preto bývajú Arménmi označovaní ako Svätí prekladatelia.[3] Arménskou apoštolskou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok si pripomínajú viackrát - dva týždne pred Veľkým pôstom, štvrtý týždeň po Zoslaní Ducha svätého (približne v júli), tretí týždeň po Nanebovzatí Panny Márie (september) a v novembri.[4][5][6]

Sahak Veľký
arménsky katolikos

Sahak veľký, portrét od Stepana Nersissiana
Štát pôsobeniaVeľké Arménsko
Funkcie a tituly
arménsky katolikos
387  438/439
Aspurakes z Malazgirtu Hovsep I. z Hoghotzimu
Biografické údaje
Narodenie345/350
Cézarea Kapadócka
Úmrtie438/439
Aštišat
Svätenia
CirkevArménska cirkev
Svätec
Sviatokviaceré, pohyblivé dni
V cirkváchArménska apoštolská cirkev
Odkazy
Sahak Veľký
Biografický portál

Životopis

Sahak sa narodil ako syn arménskeho katolika Nersea približne v polovici 4. storočia v maloázijskej Cézarey Kapadóckej.[3] Viacerí jeho predkovia zastávali pozíciu arménskych katolikov a on sám bol jedným z posledných potomkov apoštola Arménov, Gregora Osvietiteľa. Vzdelania sa mu dostalo niekde v okolí Cézarey[3] a možno aj v Konštantínopole. Dobre poznal helénsku kultúru a východné jazyky. V mladosti sa oženil, avšak po tom, čo jeho žena zomrela, stal sa mníchom.[4][5]

Niekedy v rokoch 387/388 bol menovaný katolikom Arménie. Podporoval kláštorný živor, pričom vlastné sídlo zmenil na kláštor. S asketickým životom spojil aj samotnú úlohu katolika a zaviedol povinnosť celibátu pre všetkých arménskych biskupov. Zakladal školy a chrámy, usporiadal viacero miestnych synod a koncilov. Patrí medzi ne tretia a štvrtá synoda vo Vagharšapate (Ečmiadzine) a druhý a tretí koncil v Artašate. Spomalil šírenie nestoriánstva v Arménsku a podieľal sa presadení záverov Efezského koncilu v arménskej cirkvi. Spolu so svojimi žiakmi zrejme preložil koncilové dokumenty do arménčiny. Veľkým úspechom bolo uznanie arménskeho patriarchátu Konštantínopolom, čím sa krajina oslobodila z východorímskeho resp.byzantského vplyvu. Pomáhal Mesropovi Maštocovi s vytvorením arménskej abecedy a podieľal sa tiež na tvorbe arménskeho prekladu Biblie z gréčtiny a sýrčiny.[4][5][8]

V roku 428 bol po zániku Arménskeho kráľovstva Peržanmi pre politické intrigy zbavený úradu katolika a jeho majetok bol zhabaný. Sahak si však i napriek tomu zachoval vysokú autoritu[4] a zostal de facto jedinou hlavou Arménov.[7] V roku 432 sa do Arménska vďaka svojej charizme mohol vrátiť. Približne v roku 435 bol dokončený prvý arménsky preklad Biblie. Na arménskej synode v Aštišate (435) propagoval ortodoxnú náuku o Kristovom osobnom božstve a odsúdil dôraz na jeho ľudskosť vyjadrený Theodorom z Mopsuestie. Zomrel asi niekedy v rokoch 438/439.[4][5][3] Údaje o jeho živote možno nájsť v dielach arménskych historikov Koriuna a Movsesa Chorenaciho.[5]

Dielo

Okrem účasti na preklade Biblie do arménčiny je mu pripisovaných viacero diel. Medzi nimi liturgická príručka, hymny a kánonické listy. Movses Chorenaci cituje tri jeho listy, avšak len dva sú autentické. Dedikované boli Akáciovi z Melitény a konštantínopolskému metropolitovi Proklovi. Odpoveďou na list Proklovi mohol byť Proklov list Tomus ad Armenios, ktorý v tom čase poslal Arménom. Okrem toho mu sú pripisované rôzne listy byzantskému cisárovi Theodosiovi II., konštantínopolskému arcibiskupovi Attikovi a iným východným prelátom. Arménska tradícia mu pripisuje aj niektoré pochybné kánony. Jeho listy boli publikované vo francúzskom a anglickom preklade.[4][8][5]

Referencie

  1. Arménska apoštolská cirkev In: Encyclopaedia Beliana [online]. Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-21]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. ČIERNIKOVÁ, Beáta: Význam sv. Mesropa Maštoca a sv. Prekladateľov v arménskej cirkvi In: Svätec a jeho funkciev spoločnosti I.. Bratislava : Chronos, 2006. ISBN 80-89027-19-9. S. 86.
  3. IZÁK VELIKÝ / Sahak In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 422  423.
  4. Saint Isaac the Great In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. SAHAK VELIKÝ In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 263  264. (po česky)
  6. Isaac the Great In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 848. (po anglicky)
  7. (Isaac the Great 1) (St) {2} In: WATKINS, Basil. The Book of Saints. A Comprehensive Biographical Dictionary. 8th ed. Entirely revised and reset London, New York : Bloomsbury T&T Clark, 2016. ISBN 978-0-56766-414-3, 978-0-56766-413-6. S. 332.
  8. SAHAK the Great In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:459. (po anglicky)

Pozri aj

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.