Hnilec (obec)

Hnilec je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Hnilec
obec
Štát Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 669 m n. m.
Súradnice 48°50′37″S 20°30′08″V
Rozloha 27,08 km² (2 708 ha) [1]
Obyvateľstvo 406 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 14,99 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1290
Starosta Otokár Jeremiaš[3] (KDH)
PSČ 053 75
ŠÚJ 526584
EČV SN
Tel. predvoľba +421-53
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Poloha obce v rámci Košického kraja
Webová stránka: hnilec.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál

Polohopis

Obec sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v údolí rieky Hnilec, pod masívom Babinej, Súľovej, Veľkej a Malej Knoly. Vznikla po roku 1290, bola pôvodne baníckou obcou.

Susedné obce

Gemerská Poloma, Hnilčík, Mlynky, Nálepkovo, Vlachovo

Ulice

Delí sa na: Garbovňa, Kút, Delava, Maša, Gapel, Pumplovka, Hamer, Kolónia, Huta, Trosky.

Vodné toky

Hnilec

Vodné plochy

V blízkosti sa nachádza známa vodná nádrž Palcmanská Maša.

História

Vznikla po roku 1290, bola pôvodne baníckou obcou. Obyvatelia obce pracovali na výstavbe trati MargecanyČervená Skala. V období SNP sa obyvatelia aktívne zapojili do partizánského hnutia. Pôsobil tu Štefan Mišík (1843  1919), historik a etnograf bojujúci za slovenskú národnú samostatnosť. Za rakúsko-uhorskej monarchie bol Hnilec rozdelený na Gemerský a na Spišský. Gemerský tvorili dve osady: Ondrášová a Nový Svet, ktoré neskôr splynuli. Spišský Hnilec patril k Spišskej Novej Vsi ako jej osada. Hranicou medzi Gemerským a Spišským Hnilcom bola rieka Hnilec. V roku 1926 sa gemerská a spišská časť spojili, naďalej však patrili k Spišskej Novej Vsi až do roku 1954, kedy sa Hnilec osamostatnil.

Staré a cudzie názvy obce

  • 1315 Guinicz
  • 1920 Hnilec

Maďarský názov: Nagyhnyilec

Politika

Starostovia obce

starosta: Otakar Jeremiáš

Obyvateľstvo

počet obyvateľov: 547

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 555
1880 565 60
1890 502 64
1900 438 84
1910 408 83
1921 653 121
1930 707 137
1950 635 89
1961 1 128 216
1970 1 095 238
1980 868 236
1991 583 181
2001 545 161

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 514 94,3
Gréckokatolícka cirkev 1 0,2
Bez vyznania 18 3,3
Ostatné a nezistené 12 2,2

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 518 95,0
maďarská 1 0,2
rómska 20 3,7
ostatné a nezistené 6 1,1

Kultúra a zaujímavosti

Barokový kaštieľ

Postavený v druhej polovici 18. stor., prestavaný a upravený v 20. stor. Viacpodlažná obdĺžniková budova s dvojosovým, nesúmerným rizalitom. Miestnosti na prvom podlaží sú zaklenuté pruskou klenbou s pásmi.

Katolícky kostol Panny Márie

Postavený v rokoch 1894  1897 v pseudogotickom slohu. Jednolodie s polygonálnym uzáverom, sakristia s rovným stropom, predstavaná trojpodlažná veža. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, loď pseudogotická krížovou rebrovou klenbou. Vnútorné zariadenie pochádza z rovnakého obdobia ako stavba kostola.

Pomníky

  • Pomník padlým vojakom v druhej svetovej vojne, ktorý sa nachádza nad železničnou stanicou.
  • Pamätné tabule Štefana Mišíka (1843  1919), kňaza, historika a etnografa, umiestnené na farskej budove a na ceste na Grajnár, na skalnej stienke vedľa cesty.

Šport

  • Bežecké lyžovanie má bohatú históriu a niekoľko významných ocenení na celoslovenských súťažiach.
  • Futbalové turnaje, ktoré sú organizované cez letné prázdniny. Najprv je to turnaj medzi ulicami, o mesiac neskôr je to turnaj medzi chatármi a domácimi.

Multifunkčné ihrisko od roku 2010

Hospodárstvo a infraštruktúra

Farský úrad

Rímskokatolícky – Hnilec 40
Duchovný správca: Štefan Kojš

Školstvo

Základná aj materská škola boli zatvorené kvôli malému počtu žiakov.

Osobnosti

Štefan Mišík (1843  1919), historik a etnograf bojujúci za slovenskú národnú samostatnosť. Na farskej budove a na ceste na Grajnár, na skalnej stienke vedľa cesty, sú umiestnené jeho pamätné tabule.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.