Ortuť

Ortuť (lat. Hydrargyrum; tvar na -ný/-natý znie ortutný/ortutnatý, nie ortuťný/ortuťnatý [1]) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80. Je to jediný kov, a okrem brómu jediný prvok, ktorý je za normálnych atmosférických podmienok v kvapalnom stave. Kvôli veľkému povrchovému napätiu nevsiakne do podkladu, ale vytvára mierne sploštené kvapky. Tak ako iné kovy, je elektricky vodivý. Má katalytické vlastnosti, a preto sa používa na výrobu rôznych chemických zlúčenín, ako napríklad acetaldehyd a pod. Ortuťové výpary sú veľmi toxické.

Toto je článok o chemickom prvku. O neraste pozri ortuť (nerast).
Ortuť
(hydrargyrum)
zlato ← ortuť → tálium
Cd
↑
Hg
↓
Cn
80
Periodická tabuľka
6. perióda, 12. skupina, blok d
prechodné prvky, kovy
Vzhľad
strieborná kvapalina

Emisné spektrum
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 200,59 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2
Atómový polomer 151 pm
Kovalentný polomer 132 pm
Kovový polomer 157 pm
Van der Waalsov pol. 155 pm
Iónový polomer
pre: Hg2+		 110 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,00 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 1 007,1 kJ.mol−1
2: 1 810 kJ.mol−1
3: 3 300 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) I, II
Št. potenciál
(Hg22+/Hg)		 0,789 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo kvapalné
Hustota 13,534 kg·dm−3
Teplota topenia 234,32 K (−38,83 °C)
Teplota varu 629,88 K (356,73 °C)
Kritický bod 1 750 K; 172 MPa
Sk. teplo topenia 2,29 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 59,11 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 27,983 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1101001 k10 k100 k
pri T(K) 315350393449523629
Iné
Kryštálová sústava trigonálna
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 961 nΩ·m
Tep. vodivosť 8,30 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť 60,4 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 1 451,4 m·s−1
Reg. číslo CAS 7439-97-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 194Hg synt. 444 r. ε 0,040 194Au
 195Hg synt. 9,9 h. ε 1,510 195Au
196Hg 0,15 % stabilný s 116 neutrónmi
 197Hg synt. 64,14 h. ε 0,600 197Au
198Hg 9,97 % stabilný s 118 neutrónmi
199Hg 16,87 % stabilný s 119 neutrónmi
200Hg 23,10 % stabilný s 120 neutrónmi
201Hg 13,18 % stabilný s 121 neutrónmi
202Hg 29,86 % stabilný s 122 neutrónmi
 203Hg synt. 46,612 d. β− 0,492 203Tl
204Hg 6,87 % stabilný s 124 neutrónmi
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému ortuť.
 Chemický portál

Názov

Ortuť poznali už v staroveku, kde ju nazývali buď živé striebro (argentum vivum), "tekuté striebro" (Theofrastos z Eresu) alebo "strieborná voda" (Dioskorides), odkiaľ pochádza aj súčasný latinský názov hydrargyrum (gr. hydór = voda, argyros = striebro). Nemecký názov Quecksilber je odvodený od živého striebra. Alchymisti jej priraďovali zvláštny význam a nazvali ju podľa posla bohov Merkúra, z čoho sa zachoval dnešný anglický názov mercury. Slovenský názov je prebraný z praslovanského pomenovania ortuť.

Alchýmia

Ortuť je totožná s tvorivými silami vyššieho vedomia.[2] Bola dôležitým prvkom pri alchymistických pokusoch.

Zdroje a využitie

Hlavnou rudou ortute je cinabarit. V menšom množstve sa vyskytuje aj ako čistý kov. Používa sa v plynových výbojkách a ortuťových teplomeroch (laboratórnych, lekárskych a podobne). Vďaka kombinácii vodivosti a kapalného skupenstvá je základom analytickej metódy polarografie.

Obmedzenie

Smernica RoHS obmedzuje použitie ortuti a ďalších 5 látok (kadmium, olovo, šesťmocný chróm, polybrómované bifenyly (PBB) a polybrómované difenylétery (PBDE)) pri výrobe elektrických a elektronických zariadení, ktoré sa vo veľkých množstvách dostáva na skládky, a tým prispieť k ochrane ľudského zdravia a životného prostredia. Obmedzenie sa preto netýka priemyselných, telekomunikačných, zdravotníckych, vedeckých atď. zariadení s dlhou životnosťou, ktoré sa vyrábajú v malých množstvách a pri ktorých sa dá predpokladať, že neskončia na skládke.[3]:

Referencie
  1. Vysvetlenie pozri napr. v Kultúra slova, č. 4, 1968, str. 124
  2. Filit
  3. Miroslav Šuta: Zákaz některých chemikálií v nových spotřebičích, Odpady, 9/2006

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému ortuť
  • Wikislovník ponúka heslo ortuť



Periodická tabuľka chemických prvkov
H   He
Li Be   B C N O F Ne
Na Mg   Al Si P S Cl Ar
K Ca Sc   Ti V Cr Mn Fe Co Ni Cu Zn Ga Ge As Se Br Kr
Rb Sr Y   Zr Nb Mo Tc Ru Rh Pd Ag Cd In Sn Sb Te I Xe
Cs Ba La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Hf Ta W Re Os Ir Pt Au Hg Tl Pb Bi Po At Rn
Fr Ra Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr Rf Db Sg Bh Hs Mt Ds Rg Cn Nh Fl Mc Lv Ts Og


Alkalické kovy Kovy alk. zemín Lantanoidy Aktinoidy Prechodné prvky Kovy Polokovy Nekovy Halogény Vzácne plyny
 
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.