Klasicistická architektúra
Klasicistická architektúra je obdobie architektúry v 17. – 19. storočí.
Kladie dôraz na symetriu, geometriu a pravidelnosť. Rovnako ako renesancia nadväzuje na antiku, najmä na architektúru antického Ríma. Stavby majú rovné línie, trojuholníkové štíty a antické stĺpy.
Typické sú francúzske parky – symetrický, dômyselný systém cestičiek, altány, aleje, vodotrysky, kry a stromy zostrihané do geometrických tvarov. Všetko sa vyznačovalo prísnym rádom a pevnými pravidlami. Vo Francúzsku vznikol počas vlády Napoleona I. iný variant klasicizmu, štýl empírový. Klasicizmus druhej polovice 19. storočia sa u nás obvykle nazýva neoklasicizmus.
Príklady klasicistickej architektúry
- jadro Petrohradu
- kostol La Madeleine v Paríži, ktorý chcel Napoleon premeniť na Pamätník Veľkej armády
- Arc de Triomphe du Carrousel v Paríži
- Stavovské divadlo v Prahe
- Primaciálny palác v Bratislave
Príklady neoklasicistickej architektúry
- Teatr Wielki vo Varšave
- Rudolfinum v Prahe
Literatúra
- R. Huyghe (red.), Umění nové doby – Encyklopedie umění a lidstvo (Larousse). Praha: Odeon 1974
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klasicistní architektura na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.