Anna (svätica)

Podľa tradície Anna pochádzala z rodovej línie starozákonného proroka a prvého veľkňaza Árona a jej manželom bol svätý Joachim. Manželia žili v Nazarete a obaja boli už vo veľmi pokročilom veku. Boli bezdetní, čo ich veľmi trápilo. Joachim preto odišiel hlboko do púšte, kde v modlitbách k Bohu a držaním pôstu strávil štyridsať dní. Vtedy sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho modlitby boli vypočuté a jeho manželka čoskoro porodí vytúžené dieťa (tento námet sa v biblických textoch objavuje aj v ďalších prípadoch, napr. Abrahám a Sára, Zachariáš a Alžbeta). Narodenie dcéry vyvolalo v ich okolí veľký údiv.

Joachim umrel krátko po Máriinom narodení. Podľa Zlatej legendy, zbierky životopisov svätých z rokov 1255 – 1266, sa Anna po Joachimovej smrti vydala ešte dvakrát. Druhým manželom bol Kleofáš (jeden zo sedemdesiatich apoštolov) a tretím muž menom Šalamún. Legenda uvádza, že s každým z mužov mala jednu dcéru (obe sa volali Márie). Umrela vraj ako sedemdesiatdeväťročná a spolu s Joachimom sú pochovaní v hrobke v Getsemanskej záhrade.

Svätá Anna s Bohorodičkou (Angelos Akotanos, 15. storočie)

Jej sviatok sa v liturgickom kalendári rímskokatolíckej cirkvi slávi 26. júla, v liturgickom kalendári gréckokatolíckej cirkvi je 25. júla sviatok Zosnutie svätej Anny, matky presvätej Bohorodičky a 9. septembra sviatok Svätí a spravodliví Boží predkovia Joachim a Anna.

Napriek nevierohodným svedectvám sa kult svätej Anny rozšíril pomerne rýchlo po celom kresťanskom svete; vo východných cirkvách ho možno doložiť od šiesteho, v kresťanských cirkvách na Západe od ôsmeho storočia. Na Západe bol najintenzívnejší v 15. a 16. storočí zásluhou pápeža Sixta IV., ktorý v roku 1481 prijal Annu do rímskeho kalendára. O storočie neskôr, v roku 1584, nariadil rímsky pápež Gregor XIII. slávenie sviatku svätej Anny. Šíreniu kultu svätej Anny pomohlo uctievanie matky Panny Márie viacerými rehoľnými spoločenstvami.

O mimoriadnej obľúbenosti tejto svätice svedčí nepreberné množstvo umeleckých diel s námetom svätej Anny a jej rodiny. Prvé spodobnenia svätej Anny nachádzame na freskách v kresťanských chrámoch z 8. – 10. storočia. Takmer všetci velikáni výtvarného umenia neskorších období zanechali diela s námetom svätej Anny; v drvivej väčšine ide o diela, ktoré zachytávajú tri postavy Svätej rodiny (okrem svätej Anny Pannu Máriu a malého Ježiša, odtiaľ pomenovanie Svätá Anna samotretia, od staršieho samotretí = sám jeden v skupine troch ľudí[1]). Ich autormi sú majstri výtvarného umenia takmer všetkých výtvarných epoch a štýlov – Giotto, Jacopo Pontormo, Leonardo, Agnolo Bronzino, Caravaggio, Peter Paul Rubens, Albrecht Dürer a ďalší.

Svätej Anne je zasvätených viacero sakrálnych stavieb, k najznámejším patria vatikánsky Kostol svätej Anny a jeruzalemská Bazilika svätej Anny. Meno svätej Anny nesie jedna z vatikánskych mestských brán. Na Slovensku je niekoľko kostolov a farností zasvätených sv. Anne. Napr. Sušany, Oravská Lesná, Vavrečka, Medvedzie, Oravice, Zemianska Dedina (filiálka farnosti Nižná), Veľký Grob, Vranov nad Topľou – Čemerné, Štefultov, Dlhé nad Cirochou a Kluknava.

Podľa kresťanskej ikonografie býva svätá Anna zobrazovaná v dlhých šatách, s hlavou zahalenou závojom. Na Západe k jej atribútom patria kniha ako symbol učenosti a múdrosti (pomerne časté zobrazenie, ako svätá Anna vyučuje mladú Máriu) alebo ľalia ako odkaz na nepoškvrnenosť Panny Márie. Zvláštnym ikonografickým typom je Svätá Anna samotretia (zobrazenie spolu s Pannou Máriou a Ježišom). V byzantskom ikonografickom kánone sa zobrazuje s malou Máriou na rukách, resp. na ikone sviatku Narodenia presvätej Bohorodičky v ležiacej polohe alebo polosede a na ikone sviatku Počatia presvätej Bohorodičky svätou Annou (9./8. december) v objatí so svätým Joachimom.

• 
  Lucas Cranach starší, Svätá Anna s Pannou Máriou a Dieťaťom, 1. tretina 16. stor., olej na dreve, Alte Pinakothek, Mníchov
• 
  Giotto, Zvestovanie svätej Anne, 1303 - 1305, freska, Cappella degli Scrovegni, Padova
• 
  neznámy holandský maliar, Svätá rodina, 15. stor., tempera na dreve, Galéria starých majstrov, Drážďany
• 
  Narodenie Bohorodičky, 16. - 17. stor., pskovská ikona
• 
  Leonardo da Vinci, Svätá rodina so svätou Annou, 1508 - 1510, olej na dreve, Musée du Louvre, Paríž, (detail)
• 
  Agnolo Bronzino, Svätá rodina so svätou Annou a svätým Jánom Krstiteľom, 1550, olej na dreve, Kunsthistorisches Museum, Viedeň
• 
  Caravaggio, Madona s hadom, 1606, olej na plátne, Galleria Borghese, Rím
• 
  Jacopo Pontormo, Navštívenie svätej Anny, 1528 - 1529, olej na dreve, Kostol Santi Michele e Francesco, Carmignano
• 
  Albrecht Dürer, Panna a Dieťa so svätou Annou, 1500, olej na plátne, Národné múzeum, Varšava

• "Dňa 9. septembra : Sv. Joachim a Anna." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 489-491. ISBN 80-7165-381-0
• "Joachim a Anna, predkovia Pána : 9. september, 9. december, 25. júl." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 19. ISBN 80-967341-1-3
• Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Святая Анна na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Anna (svätica)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna (svätica)