Jihlava (mesto)
Jihlava (nem. Iglau) je štatutárne mesto na rozhraní Moravy a Čiech, centrum kraja Vysočina. Leží na rieke Jihlava na rozlohe 8824 hektárov v nadmorskej výške 460-700 metrov nad morom a žije tu 50 714 obyvateľov.[2]
| Jihlava | |||
| štatutárne mesto | |||
 Masarykovo námestie s kostolom sv. Ignáca | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Vysočina (CZ063) | ||
| Okres (LAU 1) | Jihlava (CZ0632) | ||
| Historická krajina | Morava + Čechy | ||
| Rieka | Jihlava | ||
| Nadmorská výška | 525 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°23′47″S 15°35′25″V | ||
| Rozloha | 78,85 km² (7 885 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 50 510 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 640,58 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1233 | ||
| Primátor | Rudolf Chloupek | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 586 01 | ||
| Miestne časti | 16 | ||
| Zákl. síd. jednotky | 45 | ||
| Katastrálne územie | 18 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0632 586846 | ||
| Adresa mestského úradu |
Magistrát města Jihlavy Masarykovo nám. 1 586 01 Jihlava | ||
| E-mailová adresa | |||
 Poloha mesta v Česku  Poloha mesta v Česku
| |||
| Wikimedia Commons: Jihlava | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.jihlava.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
 | |||
_-_coat_of_arms.gif)
Dejiny
Prvá písomná zmienka o osade Gyglaua pochádza z listiny olomouckého biskupa Roberta z roku 1233. Jihlava bola v majetku kráľa Václava I. a niekedy v rokoch 1240–1243 bolo založené horné mesto. Nerastné bohatstvo podzemia sem lákalo nových obyvateľov i remeselníkov a už v roku 1249 sa z miestneho striebra razili prvé mince. Intenzívna ťažba si vyžadovala výstavbu obranného opevnenia, ktoré sa rozširovalo na základe listiny Přemysla Otakara II. z roku 1270, kedy bola Jihlava už mestom. Počas husitských vojen sa mesto ubránilo a v roku 1420 sa pridalo na stranu katolíkov. Opakované útoky pod vedením Jána Žižku aj Jána Roháča vážne poškodili opevnenie, okolie bolo spustošené a bola na čas zastavená aj ťažba, no mesto sa ubránilo. Práve v Jihlave boli v roku 1436 vyhlásené Bazilejské kompaktáta, ktoré mali priniesť do krajiny vytúžený pokoj, ktorým mal napomôcť aj mier s Táborom z roku 1441.
Pokoj v meste netrval dlho, keďže katolícka Jihlava odmietla uznať korunováciu Jiřího z Poděbrad a ten ju po 4 mesačnom obliehaní v roku 1458 dobyl. Desaťročia trvajúci úpadok sa zastavil až začiatkom 16. storočia a nová renesančná výstavba po rozsiahlych požiaroch. Mesto sa okrem opäť oživujúceho baníctva preslávilo aj v novom odvetví - súkeníctve. Počas tridsaťročnej vojny bolo v marci 1645 mesto dobyté švédskym vojskom a po jeho odchode o dva roky neskôr žilo v Jihlave iba 1000 obyvateľov. Obchod so súknom však postupne v 18. storočí pomohlo mestu k prosperite, postupne sa začal rozvíjať aj priemysel a od roku 1850 bola Jihlava štatutárnym mestom. Rozvoju brániace hradby boli zbúrané a k mestu boli postupne pripájané okolité obce.
Pamiatky
- kostol sv. Jána Krstiteľa z konca 12. storočia
- kostol sv. Jakuba z r. 1243
- kostol nanebovzatia Panny Márie z pol. 13. storočia
- kostol sv. Ignáca z Loyoly z r. 1625
- kostol sv. Ducha z r. 1661
- kostol sv. kríža z r. 1247
- radnica a meštianske domy z 13. - 16. storočia
- brána Matky Božej a opevnenie z 13. - 14. storočia
- katakomby
- hraničné kamene
Partnerské mestá
Referencie
- Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
- Vše o území VDB [online]. vdb.czso.cz, [cit. 2017-02-07]. Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jihlava na českej Wikipédii.