Jihlava (mesto)

Jihlava (nem. Iglau) je štatutárne mesto na rozhraní Moravy a Čiech, centrum kraja Vysočina. Leží na rieke Jihlava na rozlohe 8824 hektárov v nadmorskej výške 460-700 metrov nad morom a žije tu 50 714 obyvateľov.[2]

Jihlava
štatutárne mesto
Masarykovo námestie s kostolom sv. Ignáca
Štát Česko
Kraj (NUTS 3) Vysočina (CZ063)
Okres (LAU 1) Jihlava (CZ0632)
Historická krajina Morava + Čechy
Rieka Jihlava
Nadmorská výška 525 m n. m.
Súradnice 49°23′47″S 15°35′25″V
Rozloha 78,85 km² (7 885 ha)
Obyvateľstvo 50 510 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 640,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1233
Primátor Rudolf Chloupek
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 586 01
Miestne časti 16
Zákl. síd. jednotky 45
Katastrálne územie 18
LAU 2 (obec) CZ0632 586846
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Jihlavy
Masarykovo nám. 1
586 01 Jihlava
E-mailová adresa [email protected]
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Jihlava
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.jihlava.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Český portál

Dejiny

Prvá písomná zmienka o osade Gyglaua pochádza z listiny olomouckého biskupa Roberta z roku 1233. Jihlava bola v majetku kráľa Václava I. a niekedy v rokoch 12401243 bolo založené horné mesto. Nerastné bohatstvo podzemia sem lákalo nových obyvateľov i remeselníkov a už v roku 1249 sa z miestneho striebra razili prvé mince. Intenzívna ťažba si vyžadovala výstavbu obranného opevnenia, ktoré sa rozširovalo na základe listiny Přemysla Otakara II. z roku 1270, kedy bola Jihlava už mestom. Počas husitských vojen sa mesto ubránilo a v roku 1420 sa pridalo na stranu katolíkov. Opakované útoky pod vedením Jána Žižku aj Jána Roháča vážne poškodili opevnenie, okolie bolo spustošené a bola na čas zastavená aj ťažba, no mesto sa ubránilo. Práve v Jihlave boli v roku 1436 vyhlásené Bazilejské kompaktáta, ktoré mali priniesť do krajiny vytúžený pokoj, ktorým mal napomôcť aj mier s Táborom z roku 1441.

Pokoj v meste netrval dlho, keďže katolícka Jihlava odmietla uznať korunováciu Jiřího z Poděbrad a ten ju po 4 mesačnom obliehaní v roku 1458 dobyl. Desaťročia trvajúci úpadok sa zastavil až začiatkom 16. storočia a nová renesančná výstavba po rozsiahlych požiaroch. Mesto sa okrem opäť oživujúceho baníctva preslávilo aj v novom odvetví - súkeníctve. Počas tridsaťročnej vojny bolo v marci 1645 mesto dobyté švédskym vojskom a po jeho odchode o dva roky neskôr žilo v Jihlave iba 1000 obyvateľov. Obchod so súknom však postupne v 18. storočí pomohlo mestu k prosperite, postupne sa začal rozvíjať aj priemysel a od roku 1850 bola Jihlava štatutárnym mestom. Rozvoju brániace hradby boli zbúrané a k mestu boli postupne pripájané okolité obce.

Pamiatky

  • kostol sv. Jána Krstiteľa z konca 12. storočia
  • kostol sv. Jakuba z r. 1243
  • kostol nanebovzatia Panny Márie z pol. 13. storočia
  • kostol sv. Ignáca z Loyoly z r. 1625
  • kostol sv. Ducha z r. 1661
  • kostol sv. kríža z r. 1247
  • radnica a meštianske domy z 13. - 16. storočia
  • brána Matky Božej a opevnenie z 13. - 14. storočia
  • katakomby
  • hraničné kamene

Partnerské mestá

Referencie

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. Vše o území VDB [online]. vdb.czso.cz, [cit. 2017-02-07]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jihlava na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.