Balustráda

Balustráda (z franc. balustrade - zábradlie, hradnie) alebo stĺpikové zábradlie je individuálne tvarované, ozdobné zábradlie, vytvorené pomocou nízkych stĺpikov, tzv. balustrov čiže balustrových kuželíkov krytých väčšinou madlom. Uplatňuje sa väčšinou na schodiskách, terasách, balkónoch a atikách. Môže byť priama, ale často býva aj krivkovo tvarovaná. Balustráda je vždy zhotovená z kameňa alebo materiálu imitujúceho kameň: štuky, dreva, novšie často aj z betónu.

Popri základnom význame slova, ktorým sa rozumie balustráda tvorená pomocou jednotlivých stĺpikov – balustrových kuželíkov - sa pod týmto slovom môže rozumieť všeobecne akékoľvek kamenné či kameň napodobňujúce prelamované zábradlie zložené z jednotlivých dielov, napríklad z kružbových obrazcov alebo rôzne prepletených prútov.

Hoci je balustráda (v pôvodnom význame slova) antikizujúci prvok, v antickom Grécku a Ríme sa pravdepodobne nepoužívala. Nájdeme ich však v asýrskych palácoch, kde sú použité v spodnej časti okenných otvorov. Ich masívne rozšírenie začína v 15. storočí na balkónoch benátskych a veronských palácov.[1] Balustrády sa často používajú v renesancii, baroku a aj v 19. storočí v období neoslohov.

Za Alpami boli najmä v období neskorej gotiky často používané gotické balustrády. Neklasicky tvarované balustrády, tvorené napríklad volútami či rôzne sa prepletajúcimi prútmi, ktoré sú v podstate neklasickou variáciou balustrového stĺpika, ale často nachádzame aj v baroku a rokoku. Úplne svojbytnú podobu balustrád nájdeme v mimoeurópskej, napríklad islamskej či indickej architektúre.