Portugalsko

Portugalsko, dlhý tvar Portugalská republika (port. República Portuguesa), je európska krajina, ktorá sa nachádza na juhozápadnom cípe svetadielu, v západnej časti Pyrenejského polostrova. Jediným jeho susediacim štátom je Španielsko, západné a južné brehy krajiny omývajú vody Atlantického oceánu. Portugalsku tiež patrí niekoľko ostrovov a súostroví – Azory, Madeira a Divošské ostrovy. Portugalsko je poloprezidentskou republikou, úradným jazykom je portugalčina. Portugalsko je jedným z 12 zakladajúcich členov NATO – 4. apríl 1949. Od 1. januára 1986 je Portugalsko členom Európskej únie, od 26. marca 1995 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2002 je jedným z pôvodných 12 členov Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo Portugalské escudo.

Portugalská republika
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
A Portuguesa
Miestny názov  
 • dlhýRepública Portuguesa
 • krátkyPortugal
Hlavné mesto Lisabon
38°46′ S.š. 9°9′ Z.d.
Najväčšie mesto Lisabon
Úradné jazyky portugalčina
Regionálne jazyky mirandčina
Demonym Portugalec/Portugalčan,
Portugalka/Portugalčanka[1]
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády		 poloprezidentská republika
Marcelo Rebelo de Sousa
António Costa
Vznik 868
Susedia Španielsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)		  
92 212 km² (109.)  
 km² (0,5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2011)
 • hustota (2017)		  
10 291 027 (83.)
10 562 178
115/km² (97.)
Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas		 (UTCAzory UTC-1)
(UTC+1, Azory UTC)
Medzinárodný kód PRT / PT
Medzinárodná poznávacia značka P
Internetová doména .pt
Smerové telefónne číslo +351

Dejiny
Belémska veža v Lisabone

Názov krajiny pochádza z rímskeho označenia Portus Cale. Cale označovalo pôvodnú osadu v ústí rieky Douro. Toto územie získali okolo roku 200 pred Kr. Rimania od Kartága v priebehu Druhej púnskej vojny. Vizigóti neskôr v stredoveku upravili názov územia na Portucale, z ktorého neskôr vznikol názov Portugale čiže Portugalsko. V 9. storočí pojem Portugalsko vymedzoval približne územie medzi riekami Miňa a Doura. Z názvu Portugalsko bolo jeho skrátením odvodené aj meno mesta nachádzajúceho sa na mieste pôvodnej osady Cale, dnes nazývané Porto.

Portugalsko vedie dlhoročný spor so Španielskom o územie na východnej hranici zvané Olivença (španielsky Olivenza). Podľa Viedenskej zmluvy z roku 1815 bolo územie priznané Portugalsku a Španielsko sa zaviazalo ho vrátiť. To sa však nikdy nestalo, na čo Portugalsko pravidelne upozorňuje. Olivença je pod Španielskou správou od roku 1801.

Mapa Portugalska

Administratívne členenie

Portugalsko sa dnes primárne delí na vyše 300 okresov (port. v j.č. município alebo concelho, prekladané aj ako obec) a tie na asi 4200 obcí (port. v j.č. freguesia, prekladané aj ako okrsok).

Existujú aj väčšie celky, ale tie sa pomaly odstraňujú alebo slúžia len na štatistické účely. Je to napríklad 18 dištriktov (prekladané aj ako okresy či oblasti), 5 regiónov, 2 autonómne regióny Azory a Madeira, a 28 štatistických subregiónov (podregiónov).

Okrem toho existuje kategória mesto (cidade) a mestečko (vila), čo sú jednotky, ktoré slúžia na štatistické účely, ale majú aj prezentačnú funkciu. Ich hranice niekedy zodpovedajú skupine obcí, ale väčšinou sa ich hranice (úplne alebo čiastočne) nezhodujú s hranicami obcí.[2]

Demografia
Národnostné zloženie

Portugalsko patrí k štátom, v ktorých prevláda obyvateľstvo, ktoré sa hlási k štátotvornému národu. V krajine žije viac ako 95 % obyvateľov, ktorí sa hlásia k portugalskej národnosti. V poslednom čase však začal stúpať počet legálnych cudzincov, ktorých počet sa podľa údajov z roku 2007 pohybuje okolo 3–13 %. Môžeme ich rozdeliť na tri skupiny. Prvou sú prisťahovalci z portugalsky hovoriacich krajín, ktoré boli v minulosti portugalskými kolóniami v Afrike a v Latinskej Amerike. Títo prisťahovalci nemajú jazykové bariéry, pretože portugalčina je ich materinským jazykom. Ide o prisťahovalcov z Brazílie, Angoly, Mozambiku, Svätého Tomáša, Kapverdských ostrovov, ale aj z Východného Timoru či bývalých portugalských enkláv v Indii (Goa) a Číne (Macao). Druhú skupinu prisťahovalcov tvoria imigranti z krajín bývalého Východného bloku, ktorých počty začali stúpať po páde železnej opony a hlavne po pristúpení niektorých krajín do EÚ. Ide o prisťahovalcov z Ukrajiny, Rumunska, Moldavska, Ruska či Bulharska. Treťou skupinou sú prisťahovalci z krajín západnej Európy a USA. Ide hlavne o Britov, Španielov, Francúzov, Nemcov, Holanďanov, Talianov a občanov USA.

Počty legálnych imigrantov z roku 2007
  • Brazílčania – 66 354 (0,6 %)
  • Kapverďania – 63 925 (0,6 %)
  • Ukrajinci – 39 480 – 39 480 (0,4 %)
  • Angolčania – 32 728 (0,3 %)
  • Prisťahovalci z republiky Guinea-Bissau – 23 733 (0,2 %)
  • Briti – 23 608 (0,2 %)
  • Rumuni – 19 155 (0,2 %)
  • Španieli – 18 030 (0,2 %)

a iní

Náboženské zloženie
Námestie pred chrámom v pútnickom meste Fatima.

Väčšina obyvateľov Portugalska sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Počet jej príslušníkov sa podľa posledných údajov pohybuje okolo 84,5 % obyvateľov štátu. Katolícka cirkev si udržiava pomerne silný vplyv na obyvateľstvo hlavne v severnej časti štátu a na vidieku. V krajine sa nachádzajú významné katolícke školy a svetoznáme pútnické miesto Fatima. K ostatným kresťanským cirkvám sa hlási 2,2 % obyvateľov (protestanti, pravoslávni,...). K ostatným náboženstvám asi 0,3 % obyvateľov (hl. prisťahovalcov z Ázie a Afriky, hl. moslimovia a hinduisti). Asi 3,9 % obyvateľov je bez vyznania a asi okolo 9 % sa k náboženskej otázke nevyjadrilo.

Doprava

Doprava v Portugalsku je dobre rozvinutá a diverzifikovaná. Krajina má 68 732 km ciest, z ktorých približne 3 000 km je súčasťou systému 44 diaľnic. Brisa je najväčším koncesionárom v krajine. S rozlohou 89 015 km², kontinentálne Portugalsko má 3 medzinárodné letiská Lisabon, Porto a Faro. Systém železníc je prevádzkovaný spoločnosťou Comboios de Portugal. Hlavné prístavy sú v Leixões, Aveiro, Figueira da Foz, Lisabone, Setúbal, Sines a Faro.

Referencie
  1. Slovenské slovníky
  2. http://sig.ine.pt/

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.