Litva

Litovská republika sa skladá zo štyroch historických regiónov:

• Žemaitija (na západe)
• Aukštaitija (na severovýchode)
• Dzūkija (na juhovýchode)
• Suvalkija (na juhozápade)

Zväčša plochý a rovinatý terén Litvy vytvarovali ľadovce. Vďaka ľadovcovým morénam vznikli aj jediné významnejšie vyvýšeniny na západe a východe krajiny, ktoré ohraničujú prímorskú nížinu, no nepresahujú výšku 300 m. Litovská nížina, ktorá sa tiahne stredom republiky, nepresahuje dokonca nadmorskú výšku 90 metrov. Najvyšší bod Litvy predstavuje pahorok Aukštojas (293,8 m) asi 25 km na juhovýchodne od Vilniusu. (Donedávna sa za najvyšší bod Litvy označoval pahorok Juozapinė, novšie merania však ukázali, že je o približne dve desatiny metra nižší ako neďaleký Aukštojas.) Meno, ktoré má vŕšok od roku 2005, pochádza zo starej litovskej mytológie – Aukštėjas bol významným božstvom a považoval sa za tvorcu sveta.

Litva sa nachádza v prechodnom pásme medzi morským a kontinentálnym podnebím. Priemerné mesačné teploty v januári dosahujú výšku len −5 °C a júlové +17 °C. Za rok v krajine napadne od 540 – 930 mm zrážok. Jari a jesene bývajú hmlisté.

Zmiešané lesy pokrývajú asi 30 % územia krajiny.

Krajina má 90 km piesočného morského pobrežia, značnú časť z toho predstavuje Kuršský záliv, oddelený od mora úzkym piesočnatým polostrovom, označovaným ako Kuršská kosa. Polostrov je na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Kuršský záliv v zime na dva až tri mesiace zamŕza, v lete v ňom teplota vody dosahuje aj 25 °C.

Najvýznamnejšou litovskou riekou je Nemunas, ktorý sem priteká z Bieloruska a ústi do Kuršského zálivu. Na 116 km predstavuje hranicu Litvy s Ruskom a s Bieloruskom. Povodie Nemunasu zaberá až 70 % územia Litvy. V ľudovej tradícii sa ospevuje ako „otec litovských riek“. Za „matku litovských riek“ sa zvykne označovať druhá najväčšia rieka Litvy – Neris, najvýznamnejší prítok Nemunasu na území krajiny. Neris pramení v Bielorusku preteká cez Vilnius a vlieva sa do Nemunasu pri Kaunase.

V Litve sa nachádza vyše 3000 jazier, ktoré sú – podobne ako inde v Pobaltí – ľadovcového pôvodu. Pozornosť si zaslúži najmä jazero Vištytis pri rovnomennom mestečku, ležiacom na jeho brehu (po litovsky: Viśtyčio ežeras; po rusky: Виштынецкое озеро). Vzhľadom na veľkú rozmanitosť flóry a fauny ho niekedy označujú ako „európsky Bajkal“. Malebná zvlnená a zalesnená krajina v okolí bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Ako skutočný vodný labyrint sa tradične predstavuje jazerná oblasť v okolí mesta Ignalina, kde je aj najväčšie jazero Litvy –  Drūkšiai (časť dnes patrí Bielorusku). Na jeho brehu funguje od osemdesiatych rokov atómová elektráreň. Napriek tomu, že nemá pôvodne plánovanú kapacitu (po černobyľskej havárii roku 1986 zastavili výstavbu ďalších blokov), niektorí ochranári tvrdia, že jazero je pre potreby elektrárne primalé a voda, ktorá sa doň vracia z chladiacej sústavy, spôsobuje jeho otepľovanie, čo má negatívne dôsledky na ekosystém.

Litva má aj päť ostrovov, ktoré sa nachádzajú v Delte rieky Nemunas – Rusnės sala, Briedžių sala, Kiemo sala, Kubilių sala, Triušių sala.

Litva má približne 2 974 000 obyvateľov (2019). Národnostné zloženie obyvateľstva Litvy tvorí vyše 83 % obyvateľstva litovskej národnosti. Najvýznamnejšie menšiny tvoria Poliaci (6,7 %) a Rusi (6,3 %). Poliaci žijú najmä v oblasti Vilniusu. Rusi sa najviac koncentrujú v mestách Vilnius a Klaipėda. V pohraničných oblastiach žije bieloruské obyvateľstvo (1,2 %).

Úradný jazyk je litovčina, ale ruská menšina požaduje aj ruštinu.

Vzťahy s ruskou menšinou sú čiastočne komplikované. Menšina požaduje texty nielen v latinke, ktorú Litovci znova zaviedli ale aj v azbuke. Vznikla ako pozostatok okupácie ZSSR a presídľovania. Litovci považujú ruskú menšinu za príťaž a neakceptujú jej existenciu.

Demografický obraz Litvy výrazne poznačili turbulencie 20. storočia. Počas sovietskej okupácie v rokoch 1940 – 1941 bolo asi 5 000 ľudí popravených a 45 000 deportovaných na Sibír. Počas nemeckej okupácie 1941 – 1945 zahynulo okolo 370 000 ľudí. Po opätovnom pripojení Litvy k ZSSR roku 1945 emigrovalo asi 80 000 ľudí a okolo 205 000 ľudí deportovali na Sibír. Dramaticky postihol krutý osud Židov. Pred druhou svetovou vojnou sa cca 7,5 % obyvateľov hlásilo k židovskej národnosti (najmä mestské obyvateľstvo, remeselníci a obchodníci). Vilnius, kde Židia tvorili až 30 % populácie, niekedy nazývali aj „severný Jeruzalem“. Takmer všetci litovskí Židia zahynuli za nacistickej okupácie alebo emigrovali po vojne do USA a Izraela, takže dnes ich je tu iba okolo 4 000. Významným faktorom, ktorý ovplyvnil národnostnú štruktúru obyvateľstva, bolo po pripojení Litvy k ZSSR, masívne prisťahovalectvo Rusov.

Litva je republikou s parlamentnou demokraciou, ktorá sa realizuje v poloprezidentskom systéme. Prezident sa volí priamo. Jednokomorový parlament, Snem (Seimas), tvorí 141 poslancov. Súčasným prezidentom je nezávislý centrista Gitanas Nausėda.[1] Vládne od júla 2019, kedy nahradil Dalia Grybauskaitėovú, ktorá bola v úrade od roku 2009 a už nemohla kandidovať. Jej predchodca Valdas Adamkus bol v úrade od roku 2004. Jeho predchodcu, Rolandasa Paksasa, predčasne odvolali pre únik informácií. Adamkus, ktorý patrí k litovskej emigrácii, už v úrade prezidenta bol v rokoch 1998 – 2003.

Parlamentné voľby do Seimasu, litovského parlamentu, môžu byť dvojkolové, kedy v druhom kole sa rozhoduje o pridelení mandátov v jednomandátových volebných obvodoch v tom prípade, kedy v prvom kole ani jeden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. 71 mandátov je pridelených v jednomandátových a 70 vo viacmandátových obvodoch.[2]

• Ignalina

• Druskininkai
• Kaunas
• Kernavė
• Klaipėda
• Palanga
• Panevėžys
• Radviliškis
• Rumšiškės
• Šiauliai
• Trakai
• Vilnius
• Visaginas

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litva

• Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.

• Informácie o Litve (slovensky)

1. Lithuania shuns populism with the election of a pro-EU president - Atlantic Council [online]. atlanticcouncil.org, 2019-05-29, [cit. 2019-11-07]. Dostupné online.
2. Become a VoteWatch Europe supporter [online]. votewatch.eu, [cit. 2019-11-07]. Dostupné online.
3. SITA. Litva: V parlamentných voľbách zvíťazila opozičná agrárna strana. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2016-10-24. Dostupné online [cit. 2019-11-07]. ISSN 1336-197X.
4. POLITICO EUROPE [online]. politico.eu, [cit. 2019-11-07]. Dostupné online.