Trstené pri Hornáde

V tesnej blízkosti obce tečie rieka Hornád, ktorá má neporušený smer toku (meandre) až po hranicu s Maďarskom. Do rieky Hornád sa na území obce vlieva Trstenský potok.

Medzi obcou a Slanskými vrchmi sa za družstevnými poľami nachádza malý romantický rybník, ktorý je vybudovaný na Trstenskom potoku. Ten slúži aj ako záchytná stanica vody tečúcej z neďalekých lesov do Trstenského potoka. V minulosti slúžila táto vodná plocha na rekreačné účely a rybolov, no v súčasnosti je toto územie zarastené a vo vodnej nádrži je množstvo usadeného bahna z priľahlých polí. Uvažuje sa o znovunavrátení atraktivity tohto miesta miestnymi aktivistami. Oficiálny názov tohto rybníka je Vodná nádrž Trstené.

V tesnej blízkosti Hornádu na začiatku obce sa nachádza mŕtve rameno tejto rieky, ktoré miestni nazývajú "Starý Hornád". V minulosti bolo toto miesto obecným smetiskom, kde sa zvážal odpad rôzneho druhu. V súčasnosti sa najmä vďaka aktivite občianskeho združenia "Priatelia trstenskej prírody" stáva z tohto územia krásna oddychová zóna, ktorú už navštevuje čoraz viac domácich, ale aj cudzích návštevníkov.

Územie chotára obce bolo osídlené už v praveku. Svedčia o tom náleziská z paleolitu, neolitické sídlo bukovohorskej kultúry, ako aj nálezy z hallštattskej železnej doby a z dôb Rímskej ríše.

Neďaleko obce boli objavené zvyšky slovanského osídlenia z 9. až 12. storočia. Obec sa prvýkrát spomína vo varadínskom registri v roku 1215 ako Zaka, resp. Saka. Pomenovanie obce – Saka – zrejme pochádza od slovanského slova sak, čo do dnešnej slovenčiny možno preložiť ako vrece alebo sieť. Obec bola pravdepodobne po tatárskom vpáde v roku 1241 až do roku 1265 vyľudnená. Vtedy bola obec darovaná služobníkovi Hertvikovi, kastelánovi hradu Tubul a jeho bratovi Herrikovi. Noví majitelia obce zaľudnili maďarským obyvateľstvom a dali jej nové meno – Nádasd. Maďarské nádas v slovenčine znamená trstené, podľa čoho bola aj v roku 1948 vytvorený nový slovenský názov. V roku 1427 pri vyberaní portálnej dane obec nebola zdanená, čo môže znamenať, že bola opätovne vyľudnená. Neskôr, v 16. storočí, sa spomína obyvateľstvo ako prevažne rímskokatolícke.

Nový rímskokatolícky kostol zasvätený svätej Anne dala vybudovať zemepánska rodina Czeczeyovcov. Protiturecké a stavovské boje mali za následok rapídny úbytok obyvateľstva. Po skončení povstania Františka II. Rákociho a morovej epidémie v roku 1711 došlo k opätovnému vyľudneniu obce. V roku 1715 tu žili len 3 sedliacke a 7 želiarskych rodín. Obec sa začal postupne osídľovať najmä slovenským obyvateľstvom. V roku 1746 mala obec 335 obyvateľov, malú prevahu mali Slováci. Pri sčítaní obyvateľov v roku 1828 napočítali 1 208 osôb, prevažne Slovákov. V dôsledku cholerových epidémií v polovici 19. storočia sa počet obyvateľov znížil na 958 ľudí. Aj na Trstené pri Hornáde koncom 19. storočia doľahla maďarizácia. Pred prvou svetovou vojnou sa v miestnych školách vyučovalo výlučne maďarsky.

V lete roku 1919 obec na krátky čas obsadili vojaci maďarskej Červenej armády a stala sa súčasťou Slovenskej republiky rád. Počet obyvateľov obyvateľov za prvej Česko-slovenskej republiky mierne narástol. Po Viedenskej arbitráži aj Trstené pripadlo horthyovskému Maďarsku. Maďarské vojsko, žandári a úradníci prišli do obce 10. novembra 1938. Potom nastúpila prudká maďarizácia obyvateľov slovenskej národnosti. Mnohí obyvatelia boli odoslaní na vojenský výcvik a následne boli odvelení na ruský front. Trstené bolo oslobodené 18. decembra 1944, ale v okolí sa ešte v januári 1945 odohrávali boje o Košice a okolie. V roku 1948 bol zmenený názov obce z Nádošť na Trstené pri Hornáde.

• Rímskokatolícky kostol sv. Anny, jednoloďová gotická stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1458-1478. Barokovo bol upravovaný po požiari v roku 1756. V roku 1789 bola pristavaná veža.[5] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi. V presbytériu sú dochované gotické okná s kamennými kružbami a rebrová klenba. Veža je ukončená rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Pri kostole sa nachádza hrobka rodiny Šóšovcov z prvej tretiny 19. storočia.

• Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z konca 18. storočia. V 19. storočí prešiel úpravami. Kostol má polkruhovo ukončené okná so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.