Nižná Hutka

Obec leží vo východnej časti Košickej kotliny, na južnom okraji podcelku Toryská pahorkatina[4], asi 10 km juhovýchodne od Košíc. Rozkladá sa na riečnej terase na ľavom brehu rieky Torysa, od jej brehov, až po výbežky Slanských vrchov. Južným okrajom prechádza cesta II/552 smerujúca na Slanec.[5]

Susednými obcami sú: na severozápade Krásna nad Hornádom, na severe Vyšná Hutka, na severovýchode Nižný Čaj, na východe Bohdanovce, juhovýchodne leží Vyšná Myšľa a južne Nižná Myšľa.[6]

Najstaršia písomná zmienka o obci Nižná Hutka pochádza z roku 1293, dochovala sa však až listina z roku 1335, kde sa uvádza osada „Hudka“. Po stáročia patrila až do roku 1918 do Abovskej stolice a jej obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, uhliarstvom a remeslami, najmä tkáčstvom. Neveľká osada mala v roku 1715 len 4 poddanské domácnosti, v súčasnosti má už viac ako 500 obyvateľov, žijúcich v 160 domoch. Tak ako v minulosti, i dnes prevažujú katolíci.

Nižná Hutka v minulosti patrila do majetku opátstva v susednej Krásnej nad Hornádom. Písomnosti spred 14. storočia sa nezachovali, preto neexistujú ani informácie o dobe vzniku opátstva a osadách, patriacich do jeho majetku. Obdobie vzniku osídlenia na území súčasnej obce je tak odhadované do 12. storočia. Pri opise hraníc Krásnej nad Hornádom sa v roku 1335 spomína „pons de Hudka abbatis“, doslova „most v Nižnej Hutke“, o dva roky mladší je súpis majetkov opátstva, potvrdzujúci priamo existenciu Nižnej Hutky.[6]

Medzi 14. a 17. storočím došlo k výrazným zmenám štruktúry obyvateľstva v oblasti južne od Košíc a slovenské osídlenie začalo opäť prevažovať až od 17. storočia. Potvrdzuje to správa z roku 1773, ktorá uvádza používanie prevažne slovenského jazyka v susednej Vyšnej Hutke, pokým Nižná Hutka bola ešte v roku 1851 stále maďarsko-slovenskou dedinou.[6]

Reformovaný kostol si obyvatelia vybudovali okolo roku 1648 na mieste staršieho cintorína a práve pri kopaní základov boli mnohé hroby porušené. Nový kostol bol postavený v roku 1928 a 26. mája 1991 mu pribudol nový 150 kg zvon. Rímskokatolíci svoj kostol nemali, pri bývalej škole bola však kaplnka, v ktorej sa vykonávali bohoslužby. Veriaci si preto začali v roku 1982 budovať svoj chrám na základoch starej budovy školy.

Prvá škola sa v obci spomína v roku 1898, neskôr sa pre potreby vzdelávania využívala stará cirkevná budova reformovanej cirkvi. Po Viedenskej arbitráži a okupácie územia sa v rokoch 1939 až 1944 učilo po maďarsky, v rímokatolíckej škole však stále po slovensky. V 60. rokoch 20. storočia občania svojpomocne vybudovali novú školu s učiteľským bytom, no už od 70. rokov chodia žiaci do školy v Krásnej nad Hornádom. V budove bývalej školy vznikla materská škola, ktorá však tiež onedlho zanikla. V bývalom učiteľskom byte bol zriadený Obecný úrad.[6]

• Oficiálna stránka obce