Baška (okres Košice-okolie)
Baška (maď. Baska) je obec v okrese Košice-okolie.
Baška | |||
obec | |||
Kostol sv. Štefana Uhorského | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Košický kraj | ||
Okres | Košice-okolie | ||
Región | Abov | ||
Vodný tok | Baštiansky potok | ||
Nadmorská výška | 366 m n. m. | ||
Súradnice | 48°42′27″S 21°10′52″V | ||
Rozloha | 4,5 km² (450 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 675 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 150 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1247 | ||
Starosta | Ján Serbin[3] (KDH, MOST-HÍD) | ||
PSČ | 040 16 (pošta Košice 16) | ||
ŠÚJ | 521159 | ||
EČV | KS | ||
Tel. predvoľba | +421-55 | ||
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Baška 71 040 16 Košice 16 | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | 685 31 16 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Košického kraja
| |||
Wikimedia Commons: Baška (Košice-okolie) | |||
Webová stránka: Baska-obec.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Obec sa nachádza na južnom okraji Volovských vrchov, len asi 1 km od západného okraja Košíc. Na južnom okraji obce pramení Baštiansky potok.
Dejiny
Najstaršia zachovalá písomná zmienka o osade „Bosk“ pochádza z roku 1247. V roku 1322 bola vo vlastníctve zemanov Dominika a Jána, v prvej tretine 15. storočia už patrila Frankovi zo Šemše, no už v roku 1447 prešla do majetku Košíc. Onedlho patrila do drevársko-banského podnikateľského zázemia Košíc. V roku 1559 obec obývalo 16 rodín, v roku 1828 mala 27 domov a 198 obyvateľov. Aj keď v obci žili aj nemeckí prisťahovalci, v 18. storočí sa tu hovorilo po slovensky. V 19. storočí postihol obec veľký požiar, ktorý zničil takmer všetky domy.
Jednotriedna škola bola otvorená v roku 1905, fungovala až do 80. rokov, kedy bola zatvorená. Dnes v rekonštruovanej budove sídli obecný úrad. Učitelia organizovali kultúrny život a viedli ochotnícke divadlo, zachovali sa napr. tradície svadobných obradov.. Po vzniku 1. ČSR bolo hlavým živobytím obyvateľov poľnohospodárstvo a práca v lese. Počas 2. svetovej vojny bola súčasťou Maďarska. Po vojne bola obec elektrifikovaná, bol zavedený obecný rozhlas a založené roľnícke družstvo, v 90. rokoch pribudol dom smútku, ihrisko a rozvod plynu, začala sa výstavba kanalizácie a vodovodu. V súčasnosti pracuje väčšina obyvateľov v Košiciach.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského, jednoloďová neskorobaroková stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1811. Upravovaný bol po požiari v roku 1894. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, svätyňa konchou. Nástenné maľby pochádzajú od V. Smolku z roku 1928. Zariadenie kostola pochádza z obdobia jeho prestavby v roku 1894. Jediným starším prvkom je voľný barokový obraz Nanebovzatie Panny Márie v rokokovom ráme z polovice 18. storočia.[4] Fasády kostola sú členené lizénami. Polkruhovo ukončené okná majú šambrány s klenákmi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Baška - Kostol sv. Štefana Uhorského [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.