Rákoš (okres Košice-okolie)
Rákoš (v minulosti Rakoš, maď. Abaújrákos) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
| Rákoš | |||
| obec | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | ||
| Okres | Košice-okolie | ||
| Región | Abov | ||
| Nadmorská výška | 331 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°38′45″S 21°25′28″V | ||
| Rozloha | 10,56 km² (1 056 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 371 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 35,13 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1387 | ||
| Starosta | Igor Antoni[3] (nezávislý) | ||
| PSČ | 044 16 (pošta Bohdanovce) | ||
| ŠÚJ | 521906 | ||
| EČV | KS | ||
| Tel. predvoľba | +421-55 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Košického kraja Poloha obce v rámci Košického kraja
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Obec sa nachádza juhovýchodne od Košíc, leží na svahu Slanských vrchov v smere na Slanec a Slovenské Nové Mesto.
Dejiny
Podľa písomných dokladov z roku 1337 sa tu dedina ešte nenachádzala. Listina podrobne opisuje hranice Gábroviec (Gabróc), ktoré patrili opátstvu Krásnej nad Hornádom. V miestach dnešnej obce Rákoš sa uvádza iba cestička, ktorá viedla z Vyšnej Myšle na hrad Slanec.
Rákoš vznikol na území, ktoré patrilo hradu Slanec. V portálnom súpise Abovskej stolice z roku 1427 je zaznamenaných šesť port územia obce Rákoš. Ich majiteľom bol Žigmund z Lučenca, vtedajší pán hradu. Teda aj vtedy to bola iba malá dedinka. V tom čase sa sčítali porty, čiže brány, ktoré viedli do hospodárskych statkov. Takýto hospodársky statok mohol mať aj viac objektov. Ak na jednu portu počítame aspoň sedem ľudí, žilo tu aspoň 42 obyvateľov.
V roku 1565 bol vyhotovený desiatkový súpis, podľa ktorého žilo v Rákoši desať poddaných sedliakov a traja želiari. Súpis panstva Slanca z roku 1686 udáva v Rákoši 13 polovičných usadlostí, ale len sedem z nich bolo obývaných. V tom čase bol Rákoš prevažne maďarskou dedinou, i keď v spomínanom súpise z roku 1565 tam figurovali štyri mená slovenského pôvodu.
Mor a Rákociovské vojny v roku 1686 spôsobili, že Rákoš takmer zanikol. V roku 1715 tam žili len dvaja želiari, v roku 1720 traja poddaní sedliaci. Prílev obyvateľstva udáva listina z roku 1746. Žilo tu 65 obyvateľov, z toho 24 detí. Lexikón z roku 1773 udáva, že sa tu rozprávalo prevažne po slovensky. V roku 1851 tu žilo 215 obyvateľov.
Názov
Je dôvodné sa domnievať, že názov obce vznikol od slovanského slova Rákoš, ktorým sa zvyčajne označoval potok bohatý na výskyt rakov. Potoky tohto názvu nájdeme na Ukrajine, kde nebol maďarský vplyv pri vytváraní názvov, ale i v Maďarsku. Niekedy boli tieto potoky označované ako Rakovica, od čoho vzniklo maďarské Rakaca. Obec mohla byť označovaná aj ako Rakovec, čo pomaďarčené znelo ako Rákóc.
Z roku 1321 sa pri opise chotára obce Slivník v Abovskej stolici uvádza potok Rakolchpothokam teda Rakovec. Slovo Rákoš je teda pravdepodobne najskôr pomaďarčené označenie Rakovec, neskôr čiatočne poslovenčené (Rakovec - Rákóc - Rákoš).[4]
Občianska vybavenosť
- Reformovaný kostol, Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, moderné stavby.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny : s osobitným zreteľom na celé východné Slovensko a horné Potisie. Vyd. 1 Zväzok III. Bratislava : Veda, 1977. 584 s. S. 33 – 36.