Herľany

Herľany (maď. Ránkfüred, Herlány, nem. Herlein, Rank-Herlein, Bad Rank) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Sú známe svojím Herlianskym gejzírom, ktorý v súčasnosti strieka do výšky 7 - 15 m. Je to jediný studený gejzír v Európe.

Herľany
obec
Kaplnka sv. Petra a Pavla
Štát Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 365 m n. m.
Súradnice 48°47′00″S 21°29′00″V
Rozloha 9,91 km² (991 ha) [1]
Obyvateľstvo 291 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 29,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1487
Starosta Slavomír Rusnák[3] (nezávislý)
PSČ 044 45 (pošta Bidovce)
ŠÚJ 521418
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu		 Obecný úrad Herľany
Herľany 54
044 46 Herľany
Telefón 6964122
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Herľany
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Polohopis

Herľany sa nachádzajú 28 km severovýchodne od Košíc na úpätí Slanských vrchov.

Dejiny

Prvý písomný doklad o histórii obce Herľany je z roku 1487, kde sa uvádzajú pod názvom Haryan ako súčasť svinického panstva. Na základe starších dokumentov však vieme, že dedina mohla vzniknúť niekedy v rozmedzí rokov 1431 - 1487. V rokoch 1384 a 1397 sa totiž Herľany ešte neuvádzajú medzi majetkom svinického panstva, ku ktorému už patrili dediny Žírovce a Rankovce. Herľany sú teda mladšie ako tieto obce, o čom môže svedčiť aj ich poloha.

V roku 1601 už Herľany patrili panstvu Trebišov. Už v 17. storočí boli známe ako kúpeľné mesto, kam chodili ľudia z Košíc a Zemplína. Avšak na prelome 17. a 18. storočia sa obec opäť vyľudnila, jej obyvatelia sa vysťahovali do susedných dedín. V súpisoch z rokov 1715 a 1720 sa Herľany vôbec nespomínajú. Neuvádza ich ani konskripcii cirkví a farárov z roku 1746, ani v lexikóne obcí z roku 1773. Napriek tomu niektoré súčasné texty tvrdia, že v 18. storočí boli Herľany veľmi známe kúpeľné miesto, ktoré navštevovali aj cudzinci. Mohlo tak byť v závere storočia, pretože z roku 1808 sa dochoval písomný záznam, kde sú uvedené ako kúpele.

V roku 1851 autor Fényes uvádza Herľany ako nemeckú dedinu, pričom nemecké obyvateľstvo sa sem nasťahovalo za vlády Jozefa II.

V 2. pol. 20. stor. tu bolo jedno z dvoch stredisiek Univerzity 17. listopadu (Univerzity 17. novembra).[4]

Názov

Vývin názvu obce

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky
  • Herliansky gejzír, národná prírodná pamiatka, studený gejzír, ktorý vznikol ľudskou činnosťou, vrtom hlbokým 404,5 metra v roku 1872. Nachádza sa v starom kúpeľnom areáli kúpeľov Herľany. Gejzír je európsky unikát, okrem Islandu sa v Európe nachádza podobný úkaz iba v nemeckom Andernachu.
  • Herliansky gejzír
  • Gezír s rovnomenným kúpeľným domom v pozadí
  • Kaplnka sv. Petra a Pavla, jednopriestorová neogotická stavba s pravouhlym záverom z druhej polovice 19. storočia.[5] Fasády kaplnky sú členené lizénami s nárožnými vežicami. Zvonica je riešená ako voľná nadstavba štítu.
  • Kaplnka sv. Petra a Pavla
  • Súbor kúpeľný domov. Najstarším je kúpeľný dom Dargov, jednopodlažná päťtraktová klasicistická stavba z obdobia pred rokom 1819. Upravovaný bol v roku 1918.[6]
  • Kúpeľný dom Dargov
  • Ubytovňa Branisko
  • Kúpeľný dom Hornád
  • Ubytovňa Gejzír

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. 10 let University 17. listopadu v Praze : 1961–1971. Praha : Rektorát University 17. listopadu, 1971. S. 7.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.