Čaňa

Agátová, Atletická, Boženy Němcovej, Erveňská, Gyňovská, Hornádska, Jarná, Jazerná, Jesenná,Konopná, Košická, Kozmonautická, Krátka, Letná, Lesná, Lúčna, Malá, Mieru, Mlynská,Na Močidlách, Ortašská, Osloboditeľov, Partizánska, Pionierska, Pri Pažiti, Pokroku, Rekreačná, Rosná, Ružová, Sídlisko, Skladná, Slnečná, SNP, Sopatova, Svornosti, Slobody, Školská, Tabaková, Tehelná, Tichá, Urbárska, Výstavby, Záhradná, Zimná, Živičná, Železničná, Prechodová, Vodná

Východne od obce tečie rieka Hornád.

V okolí Čane vznikli štyri štrkoviská (ťažba začala v roku 1854), dnes sa štrk ťaží už iba v jednom, ostatné sa využívajú na rekreáciu. Najznámejšie je jazero domácimi zvané „Tajvan“, ktoré má ako jediné zo všetkých okolitých jazier vybudovanú infraštruktúru pre príjem turistov. Na jeho pobreží je niekoľko menších štrkových pláží, hotel a rozsiahla chatová oblasť. Počas letných večerov sa tu vždy koná diskotéka pod holým nebom. Kúpanie je z hygienických dôvodov zakázané.

Na kúpanie, rekreáciu a rybárčenie využívajú miestni priľahlé štrkovisko Geča, kde sa nachádza aj neoficiálna nuda pláž. Na štrkovisku však stále prebieha ťažba,najmä v severovýchodnej a západnej časti, preto je oficiálne kúpanie zakázané.

Obec Čaňa je prastará usadlosť o ktorej archeologické vykopávky hovoria, že už existovala v dobe kamennej. Jej dejiny poznáme z vykopávok spred desaťtisíc rokov, život a práca v nej sa odvtedy rozvíjali až po dnešok a neboli prerušené ani prírodnými živlami, vojnami, epidémiami alebo inými okolnosťami.

Už v dobe bronzovej (2500 pred Kr.) bola obec dosť rozsiahla, čo dosvedčuje aj objavený cintorín južne od Čane medzi ulicou Živičnou a dvorom poľnohospodárskeho družstva. Pri ťažbe štrku v roku 1975 bol porušený jeden hrob, ťažobné práce pozastavili a začal sa archeologický výskum. Ten trval pol roka a počas tejto doby bolo odkrytých 163 hrobov z doby bronzovej, mnohé ale už boli porušené vykrádačmi pred mnohými storočiami. Boli to hroby obyčajných ľudí, hroby žien s malými deťmi ale aj hroby veľmožov a jeden hrob náčelníka aj s koňom a bronzovými súčiastkami postroja.

Nálezový materiál z týchto hrobov bol rozmanitý a bohatý, podobne i kostrové pozostatky. Našli sa bronzové čakany, kladivá, strelky, rôzne korále, náramky, náušnice a iné ozdobné predmety. V hroboch bolo množstvo úžitkovej keramiky a nádob z pálenej hliny: rôzne misky, hrnce, džbány, poháre, amfory a pod. Už v tej dobe bol život čulý a obyvatelia Košickej kotliny v spomínaných amforách dovážali a skladovali víno, ktoré privážali z južných zemí (Chorvátsko, Grécko, Taliansko). Všetky veci, ktoré archeologický výskum priniesol sú uložené vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Aj vykopávky ešte zo starších čias potvrdzujú jestvovanie osady na dnešnom území obce. Sú t o kosti zvierat sústredené na jednom mieste, ale aj kosti ľudí z prastarých pohrebísk. Medzi obcami Čaňou a Gečou bol v roku 1933 objavený prastarý obranný val.

Mladšie dejiny Čane a jej okolia sú už viac známe a bohaté na zmienky o nich. Blízko spomínaného cintorína z doby bronzovej boli objavené 4 pece z doby rímskej v ktorých sa tavilo železo. Na ich mieste bolo veľa trosky, bronzové náradie a tégliky na surové železo.

Neskoršie dejiny už sú poznamenané prenikaním kresťanstva aj do oblasti Košickej kotliny a je overené, že aj tá patrila do Pribinovho kniežatstva aj do oblasti Košickej kotliny i ostatných veľkomoravských kniežat. Sú domnienky, že keď kráľ Svätopluk po smrti arcibiskupa Metoda vyhnal z Nitry všetkých kňazov, tak vtedy aj sv. Gorazd (pravdepodobne už biskup) musel Nitru nútene opustiť a odišiel do poľského Krakova práve cez oblasť Košickej kotliny. Túto domnienku okrem iného potvrdzujú i mnohé komunity gréckokatolíkov v dedinách tejto kotliny.

V roku 1170 bolo tesne pri obci vybudované opátstvo, kláštor aj s kostolom, ktorý slúžil i obyvateľom obce. Kláštor prvé roky patril mníšskemu rádu augustiniánov, neskôr sa v ňom vystriedali viaceré rády. Nakoniec sa stal majiteľom kláštora rád Premonštrátov. Významnou udalosťou v tých časoch boli práve vojnové ťaženia Mongolov v Hornom Uhorsku. Po tom ako Mongoli napadli územie dnešného Slovenska, tak v roku 1241 značne spustošili mnohé dediny. Keď sa uhorský kráľ Belo IV. pri rieke Slanej akoby zázrakom zachránil aj s družinou a utekal z bojiska, práve veľmoži z dedín Košickej kotliny mu pomohli ujsť a bezpečne ho previedli z mongolských obkľúčení.

Dobre vyzbrojeným Mongolom odolal práve kláštor v Čani, do ktorého sa ukryli i miestni obyvatelia. Archeologické výskumy v rokoch 1929-1931 hovoria o tom, že múry z kláštorných budov boli z pálených tehál a z kameňa pieskovca. Podobne i obranné hradby, pred ktorými boli aj vodné priekopy. Tie boli napájané vodou z miestneho potoka Myslavka, ktorý pretekal Čaňou do roku 1965.

Druhé spustošenie obce, ale i kláštora sa udialo v časoch tureckých vojen v Hornom Uhorsku. Po rýchlom ústupe Mongolov späť do Ázie nastal mierový život v Uhorsku a Belo IV. odmenil mnohé dediny a mestečká v Abovskej župe rôznymi kráľovskými výsadami. Čanianski veľmoži, ktorí boli spriaznení s hradnými pánmi v Novom hrade, ktorý bol vybudovaný nad obcou Gyňov, spolu s čanianskymi obyvateľmi prijali pre obec pomenovanie Čaňa. Dovtedy sa táto obec volala Chom, nové pomenovanie bolo podľa mena hradného pána Ladislava Čániho V roku 1255 dal Belo IV. zem Čaňu (terra Chon) hosťom zo Sene, dovtedy ju vlastnil Marcel a Belo IV. ju dal hosťom zo Sene na ich žiadosť preto, aby mohol rásť počet hosťov v Seni. Štefan V. však v roku 1270 dal Čaňu hornokošickým zemanom a ich príbuzným ako výmenu za ich dedičnú zem Horné Košice. V listine Jágerskej kapituly (1270) sa Čaňa uvádza už ako villa Chon, ostatné obce sa uvádzajú len ako possesio, čo svedčí o tom, že Čaňa bola už v tej dobe vyvinutou dedinou. Je zaujímavé, že v tejto listine sa už vyskytujú všetky dediny v okolí Čane ako ich poznáme dnes.

Roku 1384 sa rozhodli obyvatelia obce postaviť novú svätyňu na východnom okraji dediny, ktorú aj dokončili v roku 1400, bola zasvätená menu Panny Márie a toto patrocínium trvá aj dodnes pre rímskokatolícky kostol. Už v roku 1334 bola v Čani zriadená farnosť. Farským kostolom sa najpravdepodobnejšie stal kláštorný kostol. Obyvatelia Čane vybudovali miestny kostol na pozemku terajšieho rímskokatolíckeho kostola v roku 1386. Na bohoslužby slúžil až do roku 1947, kedy začali stavať nový, väčší kostol, ktorý slúži dodnes. Zaujímavosťou je, že základy pod vežou kostola a časť muriva v predsienisú pôvodné, teda staré viac ako šesťsto rokov. Čaňa je s menšími prestávkami už skoro sedemsto rokov obcou s farnosťou. Ako uvádza kniha Patrocíniá na Slovensku, už v roku 1400 bol miestny kostol zasvätený menu Panny Márie, toto patrocínium trvá dodnes. Okolo roku 1415 za panovania uhorského kráľa Žigmunda, patrila čanianska farnosť pod cirkevný dekanát v terajšom maďarskom Fízeri.

Veľké zmeny, ale aj nepokoje nastali v dedinách Košickej kotliny, teda aj v Čani počas reformácie, ktorá sa tu odohrala v rokoch 1535-1560. Mnohokrát pre neústupčivosť na obidvoch stranách to skončilo vyhnaním časti obyvateľov z obcí ozbrojenými prepadmi a neraz i obeťami na životoch, takto v Čani skončil aj katolícky kňaz, ktorého utopili v Hornáde. V tých časoch obec pozostávala hlavne z terajšej Ulice osloboditeľov, Košickej, Skladnej a Richtárskej. Reformovaní vyhnali z tejto ulice katolíkov, ktorí si ďalej na sever postavili skromné obydlia. Takto vznikla časť obce Vyšný Koniec. V svojich obydliach mohli ostať iba židovskí obyvatelia, ktorí prišli do obce niekoľko desiatok rokov predtým.

Už pred reformáciou bola obec Čaňa rozvinutá, čo dosvedčuje aj vyplácanie pápežskej dane v hodnote päť grošov ročne: podľa toho už vtedy v nej žilo okolo 600 obyvateľov. Obec rástla, rozvíjala sa, hoci ju postretávali mnohé nepriaznivé udalosti, ale vždy sa vzchopila a zabezpečovala živobytie svojim obyvateľom. Od tých čias až po začiatok 20. storočia bola obec zo severu a východu chránená mohutnými dubovými lesmi, ktoré počas stáročí ľudia vyklčovali a premenili na ornú pôdu, práve tieto lesy zabezpečovali jestvovanie remeselníctva, čo je výroba dreveného uhlia. Tá pretrvala do roku 1850.

Novšie dejiny spadajú do 19.storočia, kedy v dobrom Čaňu poznamenali 2 udalosti: výstavba najväčšieho parnoelektrického mlyna v Európe (1855) a o rok neskôr to bola výstavba železničnej trate z Košíc do Miškovca, ktorá prechádza cez Čaňu. Obidve udalosti priviedli do Čane okolo 60 rodín, ktorých členovia sa zamestnali v mlyne a na železnici.

Mlyn mlel denne 500 metrických centov obilia a múku i ostatné výrobky z neho vyvážali do krajín celej Európy a aj do zámoria. V súvislosti s mlynom bola vybudovaná aj časť Malá Čaňa, kde v typizovaných domčekoch žili mlynskí robotníci. Z mlyna na železničnú stanicu viedla konská železnica. Hovorí sa, že keď bol mlyn na konci roku 1944 zbombardovaný, tak v Čani nebolo kvôli prachu vidieť Slnko štyri dni.

Veľký stavebný rast nastal v obci po roku 1970, keď sa Čaňa začala stavebne silno rozrastať. Železničná, stavebná a priemyselná výroba pri železničnej stanici v Čani bola zriadená v roku 1949 a jestvuje dodnes, hoci s menším počtom zamestnancov. Vyrábajú sa tam železničné podvaly a iné betónové prefabrikáty. V roku 1957 bolo v Čani založené jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa po prvotných ťažkostiach prepracovalo na moderný poľnohospodársky závod, ktorý zamestnával tristo ľudí, dnes je tam zamestnaných už iba 10 ľudí. Poštový úrad bol zriadený v roku 1975 vedľa futbalového ihriska. Už v roku 1978 bola vybudovaná nová budova poštového úradu v centre obce. Budova pre obecnú úradovňu bola vybudovaná vedľa katolíckej fary a dnes slúži ako škola pre rómske deti. Obvodné zdravotné stredisko bolo vybudované v roku 1975, nákupné stredisko v roku 1977 a hasičská zbrojnica v roku 1980.

V tomto období vzniklo ešte mnoho ďalších podnikov a inštitúcií. Nová 30-triedna základná škola bola v Čani daná do užívania v novembri 1993 a dnes je to moderná vzdelávacia inštitúcia s 840 žiakmi. Je veľmi dobre vybavená hlavne v oblasti športov (telocvičňa, plaváreň, trávnaté ihrisko, betónové ihriská ale aj tenisové kurty).

Dnes má obec 42 ulíc a vyše 1200 rodinných domov. V minulosti bola obec známa výsadbou stromov moruší (v nárečí sa tento strom nazýval jahoda), preto obyvateľov obce volali „jahodare“. Výsadba moruší sa rozmohla v druhej polovici 19. storočia a trvala do roku 1930. Na listoch moruší sa chovala priadka morušová, z ktorej obyvatelia získavali kokóny surového hodvábu a tie predávali. Ľudia z Čane sa asi tristo rokov zaoberali pestovaním konopí, z ktorých vyrábali konopné plátno pre svoju potrebu a predávali ho i na trhoch. Ešte na začiatku 20. storočia prekvitalo v Čani mnoho remesiel, ktoré sa s roľníctvom vzájomne dopĺňalo a remeselnícke výrobky chodili predávať i na jarmoky. Bolo to najmä kováčstvo, kovárstvo, košikárstvo, obuvníctvo, krajčírstvo, brtníctvo(výroba medu), remenárstvo, miliernictvo a mnoho ďalších.

• Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne renesančná stavba so segmentovým záverom a predstavanou vežou zo 17. storočia. Reformovaný cirkevný zbor je v obci doložený už v roku 1620. Okolo roku 1700 kostol spustol, obnovený bol koncom 18. storočia. Rozšírený a doplnený o vežu bol na začiatku 20. storočia. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou.[5] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža so skosenými nárožiami je ukončená ilancovou helmicou.

• 
  Reformovaný kostol
• 
• 

V Čani sa každoročne konal aj hudobný festival TAJVAN LETO, na ktorom každý rok vystupupovali najznámejšie a najúspešnejšie hudobné skupiny a speváci nielen zo Slovenska. Žiaľ, tento festival sa už niekoľko rokov neorganizuje.

• Kapela TRAKY (hudobná skupina)
• Titan (hudobná skupina 80. roky)

• Pavol Horov (* 1914 - † 1975), spisovateľ
• Kapela Traky, hudobná skupina
• Imrich Jesenský, spisovateľ
• Mária Šándorová, Miss Slovensko 2004
• Martin Krausz, spevák (Superstar)
• Tomáš Hudák, komik, moderátor