Ploské (okres Košice-okolie)
Ploské (maď. Lapispatak) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
| Ploské | |||
| obec | |||
 Kostol sv. Michala archanjela | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | ||
| Okres | Košice-okolie | ||
| Región | Šariš | ||
| Nadmorská výška | 277 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°48′51″S 21°19′31″V | ||
| Rozloha | 10,01 km² (1 001 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 943 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 94,21 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1270 | ||
| Starosta | František Petro[3] (SMER-SD) | ||
| PSČ | 044 44 (pošta Kráľovce) | ||
| ŠÚJ | 521884 | ||
| EČV | KS | ||
| Tel. predvoľba | +421-55 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Košického kraja Poloha obce v rámci Košického kraja
| |||
| Webová stránka: ploske.ocu.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Prvá známa písomná zmienka o obci Ploské nie je presne datovaná. Je známe, že bola uvedená pred rokom 1299 v nedatovanom mandáte kráľa Ondreja III. Ploské je zapísané ako poss. Lapuspatak Tamojší feudáli sú označovaní predikátom „de Lapuspataky“.
Obec sa nachádzala na dôležitej severovýchodnej trase pri rieke Torysa. Keď sa v roku 1304 delil Drienov, listina sa zmieňuje o ceste smerujúcej na Ploské (versus Lapuspotok). V roku 1309 pri opise zeme Sokoľ sa pripomína cesta prichádzajúca z Ploského. Na základe týchto záznamov v dôležitých listinách je samozrejmé, že cez Ploské nešla len dôležitá cesta, ale aj samotná obec mala mimoriadny význam. Sídlili tu feudálny páni a pravdepodobne koncom 13. storočia tu začali aj s výstavbou kostola, o ktorom máme zachovanú prvú písomnú zmienku z roku 1309. V tom čase tu pôsobil farár Myke. O ňom sa zachovala aj ďalšia písomná zmienka, konkrétne z roku 1318.
Už v rokoch 1332 – 1335, z ktorých sa zachovali záznamy o výbere pápežských desiatkov, tu slúžil farár Mikuláš. Podľa záznamov portálneho súpisu Šarišskej stolice bolo v roku 1427 v Ploskom 30 port územia. Toto sa delilo na dve presné polovice, ktoré vlastnili Tomáš z Ploského a Žigmund z Ploského. Nasledujúce 16. storočie však pre obec znamenalo úpadok. Desiatkový súpis z roku 1565 uvádza, že tu žilo iba 7 poddaných sedliakov a 5 želiarov, čiže iba 12 poddaných. Rozloha sa v roku 1567 udáva len 4 porty.
Podľa súpisu domov z roku 1598 ich tu bolo 25. Podľa spomínaného desiatkového súpisu z roku 1565 mala väčšina z 12 poddaných osobné mená slovenského pôvodu. Dve mená boli maďarského pôvodu a tri neistého. Vieme, že v druhej polovici 17. storočia boli Ploské slovenskou dedinou a rozprávalo sa tu slovensky. Konštatovať to môžeme na základe dokumentov z roku 1674. Vtedy bol v Košiciach urobený odhad spišskej komory majetkov, ktoré získal Ladislav Károly po Melicharovi Kecerovi z Ploského.
V latinsky písanom dokumente sa uvádzajú štyri opustené sessie takto: Szomkovszka, Vargovszka, Seczovszka a Kompovszka. Národnostné zloženie obyvateľov obce potvrdzuje aj súpis z roku 1715, podľa ktorého v Ploskom bývalo 7 poddanských rodín a 6 z nich malo mená slovenského pôvodu. Lexikón osád z roku 1773 píše tiež o Ploskom ako o slovenskej dedine.
Prvá škola v Ploskom sa spomína už v roku 1513. Bola to škola farská, ktorá onedlho za protestantizmu zanikla. Hodnoverné správy potom máme až do začiatku 19. stroročia. V roku 1859 vyučoval na miestnej ľudovej cirkevnej škole učiteľ Andre Kmec a mal 65 žiakov. V školskom roku 1893/ 94 vyučoval učiteľ Štefan Bic 116 žiakov. V roku 1904 bol učiteľom Štefan Lebenský, ktorý učil 62 žiakov. V šk. roku 1918/ 1919 jeden učiteľ vyučoval 90 žiakov. V šk. roku 1932/ 1933 bola v Ploskom r. kat. ľudová škola koedukačná v novej budove. Mala dve učebne a jeden kabinet. Vyučovali dvaja učitelia 118 žiakov, z nich bolo 110 r. kat.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1436-1490. Barokovo upravovaný bol v roku 1730, po poškodení počas protihabsburských povstaní. Veža bola pristavaná v roku 1763. Presbytérium je zaklenuté neskorgotickou hviezdicovou sieťovou klenbou. Loď je zaklenutá pruskou klenbou. Z pôvodných prvkov sa tu zachovalo kamenné neskorogotické pastofórium z konca 15. storočia s pôvodnými tepanými dvierkami. Hlavný oltár je barokový, stĺpová architektúra s centrálnym obrazom sv. Michala archanjela. Obraz je lemovaný pozdnebarokovými sochami sv. Štefana a sv. Ladislava. Ďalej sa tu nachádza ľavý barokový oltár Piety z polovice 18. storočia, pravý bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je neorenesančný z rokov 1870-1880. Z tohto obdobia pochádza aj kazateľnica.[4] Fasády kostola sú hladké, veža je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Michala archanjela
Interiér kostola
Detail klenby presbytéria
- Ranobarokový kaštieľ, dvojpodlažná bloková dvojtraktová stavba s valbovou strechou z roku 1627. Kaštieľ bol neskorobarokovo upravovaný v roku 1730, vnútorne adaptovaný na byty po roku 1945. Na prízemí sa nachádza vstupná sieň, z ktorej viedlo zalomené schodisko na poschodie. Pri prestavbe zaviedli nové bočné schodiská, ktoré ústia do bočných trojosových fasád. Vestibul má valenú klenbu. V pivniciach sa zachovali pôvodné klenby, na prvom podlaží pruské klenby s geometrickými štukovými obrazcami. Priečelie stavby je jedenásťosové. Fasáda z roku 1730 je členená pilastrami vysokého rádu v pravidelnom rytme podľa osí okien. Okná majú barokové segmentové suprafenstry. Na oknách prvého podlažia sa čiastočne zachovali neskorobarokové kované mreže. Vstupný portál s ušnicovou šabránou má po stranách pilastre. Na volútových rastlinných hlaviciach pilastrov sú úseky architrávu. Nad portálom bol kamenný erb s nápisovou tabuľou, označujúcou rok stavby (okolo roku 1920 odstránené).[5]
- Rokokovo-klasicistický kaštieľ, jednopodlažná bloková trojtraktová stavba s manzardovou strechou z rokov 1774-1778. Miestnosti sú zaklenuté pruskými klenbami, čiastočne zdobenými šťukovým ornamentom. Deväťosová južná fasáda má trojosový rizalit so vstupným portálom a veľkým trojhranným tympanónom. Fasáda členená pilastrami s bohatými štylizovanými rastlinnými a rímsovými nadstavcovými hlavicami, na ktorých spočíva priebežná, bohato profilovaná podstrešná rímsa. Nadokenné volútové frontóny sú silne vyduté a obopínajú štylizovaný mušľový motív. Na oknách sa dochovali kované klasicistické mreže. Vstupný portál s ušnicovou šambránou má nadpražný reliéf a vydutý, krivkový frontón.[6]
Ranobarokový kaštieľ
Detail fasády kaštieľa
Rokokovo-klasicistický kaštieľ
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- Ploské - Kostol sv. Michala archanjela [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- Ploské - ranobarokový kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- Ploské - Rokokovo-klasicistický kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
