Vyšná Myšľa

Začiatky dediny Vyšná Myšľa sa spomínajú z roku 1270. Ale nakoľko sa neuvádza Myšľa nijakým prívlastkom je pravdepodobné, že Vyšná Myšľa vtedy ešte neexistovala ako zvláštna dedina a že sa vyvinula len po založení prepošstva. Územie Myšle je však staré osídlené územie, ako jej susedná dedina Ždaňa, o ktorej existuje zhodou okolností písomný doklad už zo začiatku 13. storočia a o jej starobylosti svedčí aj jej názov slovanského pôvodu. Inak na území Vyšnej Myšle sa našli prehistorické nálezy už z doby bronzovej. V roku 1325 Peter, prepošt myšliansky, prepúšťa Čanadinovi (Chanadinus), jagerskému biskupovi majetok Keren, ležiaci pri rieke Slaná Slanej v Zemplínskej stolici (dnes je to dedina Korom pri sútoku Slanej do Hornádu) za desiatky dedín patriacich prepošstvu myšlianskemu. Tu sa prvý raz dozvedáme, ktoré dediny patrili prepošstvu v prvej polovici 14. storočia lebo postupne pribúdali ďalšie.

O Vyšnej Myšli máme prvý doklad len z roku 1325 (Felmisle) a zmienili sme sa už, že na pôvodnej zemi Myšle mohla vzniknúť len po vzniku prepošstva. V pápežských desiatkoch z roku 1332-1337 vystupujú už tiež dve Myšle (de Misle, de alio Misle). Podobne aj za portálneho súpisu roku 1427 sa uvádzajú dve Myšle, ale prívlastkami sa neodlišujú. V jednej z nich bolo vtedy 41 port a druhej 25 port. Teda pravdepodobne z uvedeného sa dozvedáme, že myšliansky prepošt vlastnil v Nižnej Myšli 41 daňových jednotiek, t. j. sedliackych brán a vo Vyšnej Myšli 25 port.

Z toho vyplýva, že obce boli pomerne veľké, obyvateľstvo bolo sedliacke, ale dobre prosperujúce.

V roku 1435 sa obce uvádzajú ako Veľká Myšľa (Naghmisle) a Malá Myšľa (Kismisle).

Dnešný slovenský názov Myšľa, (i maď. Mislye) hneď na prvý pohľad prezrádza, že je slovanského pôvodu, ale treba o ňom konštatovať, že neprešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči a že bol v novoveku späť prevzatý Slovákmi od Maďarov.

V Myšli bola tiež pretrhnutá kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva a už v stredoveku sa pomaďarčila. Vyšná Myšľa, ak v toku 1270 skutočne ešte neexistovala a vznikla až niekedy na rozhraní 13. a 14. storočia mohla už byť osídlená priamo maďarským obyvateľstvom. V roku 1746 sa v Nižnej Myšli rozprávalo dvoma rečami: maďarsky a slovensky, ale maďarská reč prevažovala, kým vo Vyšnej Myšli obe reči v rovnakej miere boli zastúpené. Obe Myšle sa znovu poslovenčujú až v priebehu 18. a 19. storočia. Architektonickými dominantami väčšiny obcí boli kostoly. Aj vo Vyšnej Myšli sa nachádza kostol pôvodne postavený v roku 1894. Predtým obec mala len drevený kostolík s drevenou zvonicou, ktorý pri celoobecnom požiari v roku 1890 zhorel. V roku 1984 došlo v obci k rekonštrukcii a k rozšíreniu rímskokatolíckeho kostola. Rekonštrukcia kostola dala príležitosť previesť prieskum o dôležitých údajoch o kostole.

Toho času sú teda vo veži umiestnené 3 zvony: - veľký zvon (priemer asi 40 cm) z južnej strany má na plášti maďarský štátny znak so svätoštefanskou korunou a nápis, ktorý udáva meno zvonolejara a miesto zhotovenia. Vylial Egri Ferencz v Gonci 1921. - stredný zvon má priemer asi 25 cm a je na ňom ten istý nápis - malý zvonček nemá žiadny nápis

Z prieskumu vyplýva, že zvony boli vyliate po ukončení 1. svetovej vojny a nikto sa už nepamätá ako boli z Göncu (Maďarsko) do obce dopravené a kedy na vežu znovu osadené. Pri búraní oltárnej menzy (stola) našla sa zamurovaná kartónová krabička v rozmeroch 15x8x5 cm. V krabičke sa nachádzalo: 1. Minca v hodnote 1 groša 2. Dva listy /4strany/ novín „Budapest“ a to 3.,4.,5., a 6. strana z 19. mája č. 138. Na 3. strane horného okraja je ceruzkou dopísaný rok 1894 (1894 év) 3. Pamätný spis napísaný ručne na papieri formátu A4. Text bol napísaný v maďarskej reči a je nasledovný: voľne v preklade: Na pamiatku občania Vyšnej Myšle vystavili rímskokatolícky kostol! Na vlastné náklady bez pomoci. V roku 1892 začali s výstavbou. V roku 1894 ukončili kostol.

Hlavní obecní predstavení boli: Najdôstojnejší I. Duschek János, nižnomyšliansky a vyšnomyšliansky farár. II. Pástor Repák Michal – richtár III. Petrus Michal IV. Boguš Ján V. Vasiľ František – kurátor

Pri osadzovaní kríža na vežu kostola po rekonštrukcii bola vyhotovená nová pamätná listina a jej text je nasledovný: Veriaci obce Vyšná Myšľa po 90. rokoch jestvovania rímskokatolíckeho kostola pristúpili k rozšíreniu lode kostola do dĺžky o 8 metrov a prispôsobili ho požiadavkám pokoncilovej liturgickej obnovy. So stavbou sa začalo dňa 13. júna 1984. Ukončená bola v septembri na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky kostola. Duchovným otcom bol vdp. Jozef Dráb, správca fary v Nižnej Myšli.

Kurátori kostola: Augustin Vasiľ aj kostolník Tomáš Miľo Ľudovít Guľa Alojz Tóth Súčasne so spisom boli uložené aj dokumenty, ktoré boli predtým uložené v oltárnej menze. Vo Vyšnej Myšli dňa 16. agusta 1984.

Bola vyhotovená tuba z medeného plechu do ktorej boli vložené tieto dokumenty: 1. Doterajšie jestvujúce dokumenty a to - pamätná listina, noviny Budapest a mince v hodnote 1 groša 2. Nové dokumenty - pamätná listina - Východoslovenské noviny z 16. augusta 1984 - Zora východu – okresné noviny - Katolícke noviny, mince v hodnotách 10 hal., 50 hal., 1 Kčs, 2 Kčs, 5 Kčs, tiež mince v hodnote 20 hal., Tuba bola zaletovaná a uložená v guli pod krížom na veži kostola. Do gule bola vložená aj schránka, v ktorej boli uložené dokumenty v roku 1894.

Obdobie po oslobodení v roku 1945 Obec Vyšná Myšľa bola oslobodená v roku 1945. Po oslobodení obce nastal čas tvrdej práce. 6. februára 1945 bol zvolený prvý miestny národný výbor, ktorý mal charakter ľudového orgánu. Jeho prvým predsedom bol Michal Helfén Balog. V týchto funkciách sa na čele až po dnešok vystriedali títo naši občania: Ondrej Herpák, Tomáš Pástor, Justín Helfén, Ján Gona, Albert Pách, Ladislav Herpák, Ladislav Ferenc, Pavol Šuster. Prvým starostom obce po „nežnej revolúcii“ bol Cyril Strassburger. Ďalej vo funkcii až po dnešok pôsobili: Ing. Jakab Imrich, Janočková Katarína.

Premeny v povojnovom období – hromadná individuálna výstavba 1947 – 1960 – telefónne spojenie 1958 – elektrifikácia obce 1959 – založené JRD 1959 – výstavba požiarnej zbrojnice 1962 – zavedenie miestneho rozhlasu 1973 – výstavba kultúrneho domu 1985 – úprava obecného potoka, úprava cintorína

Obec má 824 obyvateľov s počtom domov 293. Rozprestiera sa na ploche 0,6 km².

• Základná škola, pre prvý stupeň

• Bežecký klub

• Oficiálna stránka obce