Olympijské hry (moderné)

Moderné olympijské hry alebo olympijské hry (francúzsky: Jeux olympiques) sú vrcholové medzinárodné športové podujatia, ktoré zahŕňajú letné a zimné športové súťaže a na ktorých sa zúčastňujú tisíce športovcov z celého sveta. Olympijské hry sú považované za vrcholové svetové športové súťaže s účasťou viac ako 200 krajín. Zvyčajne sa konajú každé štyri roky, v rámci štvorročného obdobia sa striedajú letné a zimné olympijské hry každé dva roky.

Olympijská zástava

Ich vznik bol inšpirovaný starovekými olympijskými hrami (starogrécky: Ὀλυμπιακοί Ἀγῶνες), ktoré sa konali v gréckej Olympii od 8. storočia pred naším letopočtom do 4. storočia nášho letopočtu. Barón Pierre de Coubertin založil Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v roku 1894, čo viedlo k prvým moderným hrám v Aténach v roku 1896. MOV je riadiacim orgánom olympijského hnutia a jeho štruktúru a autoritu vymedzuje olympijská charta.

Vývoj olympijského hnutia v priebehu 20. a 21. storočia vyústil do niekoľkých zmien na olympijských hrách. Medzi tieto úpravy patrí vytvorenie zimných olympijských hier pre sneh a ľad, športové paralympijské hry pre športovcov so zdravotným postihnutím, olympijské hry mládeže pre športovcov vo veku od 14 do 18 rokov, päť kontinentálnych hier (panamerické, africké, ázijské, európske a pacifické) a Svetové hry pre športy, ktoré nie sú zahrnuté v olympijských hrách. MOV podporuje aj deaflympijské hry a špeciálne olympijské hry. MOV sa musel prispôsobiť rôznym ekonomickým, politickým a technologickým pokrokom. Zneužívanie amatérskych pravidiel národmi východného bloku viedlo MOV k odklonu od čistého amatérstva, ako to predpokladá Coubertin, k prijatiu profesionálnych športovcov zúčastňujúcich sa hier. Rastúci význam masmédií spôsobil problém firemného sponzorstva a všeobecnej komercializácie hier. Svetové vojny viedli k zrušeniu olympijských hier 1916, 1940 a 1944; veľké bojkoty počas studenej vojny obmedzili účasť na olympijských hrách v rokoch 1980 a 1984; a olympijské hry v roku 2020 sa v dôsledku pandémie COVID-19 odložili na rok 2021.

Olympijské hnutie sa skladá z medzinárodných športových federácií (IF), národných olympijských výborov (NOC) a organizačných výborov pre jednotlivé olympijské hry. Ako rozhodovací orgán je MOV zodpovedný za výber hostiteľského mesta pre jednotlivé hry a organizuje a financuje hry podľa olympijskej charty. MOV tiež určuje olympijský program pozostávajúci zo športov, ktoré sa majú hrať na hrách. Existuje niekoľko olympijských rituálov a symbolov, napríklad olympijská vlajka a pochodeň, ako aj otváracie a záverečné ceremoniály. Na letných olympijských hrách 2016 a zimných olympijských hrách 2018 súťažilo viac ako 14 000 športovcov, a to v 35 rôznych športoch a na viac ako 400 podujatiach.[1][2] Účastníci prvého, druhého a tretieho miesta v každej súťaži dostávajú olympijské medaily: zlato, striebro a bronz.

Hry sa rozrástli natoľko, že je dnes zastúpený takmer každý národ. Tento rast priniesol množstvo výziev a kontroverzií, vrátane bojkotov, dopingu, úplatkov a teroristických útokov v roku 1972. Každé dva roky olympiáda a jej mediálne pôsobenie poskytuje športovcom príležitosť dosiahnuť národnú a niekedy aj medzinárodnú slávu. Hry tiež predstavujú príležitosť pre hostiteľské mesto a krajinu, aby sa predstavili svetu.

Staroveké olympijské hry
Štadión v gréckej Olympii

Staroveké olympijské hry boli náboženské a atletické slávnosti, ktoré sa konali každé štyri roky vo svätyni Zeusa v gréckej Olympii. Konkurencia bola medzi zástupcami niekoľkých mestských štátov a kráľovstiev starovekého Grécka. Tieto hry obsahovali hlavne atletické, ale aj bojové športy, ako je zápasenie a pankration, preteky na koňoch a vozoch. Všeobecne sa píše, že počas hier sa všetky konflikty medzi zúčastnenými mestskými štátmi odkladali, kým sa hry neskončili. Toto zastavenie nepriateľstva bolo známe ako olympijský mier alebo prímerie. Táto myšlienka je moderným mýtom, pretože Gréci svoje vojny nikdy neprerušili. Prímerie skutočne umožnilo tým náboženským pútnikom, ktorí cestovali do Olympie, nerušene prechádzať cez bojujúce územia, pretože ich chránil Zeus. Začiatok olympiády je zahalený tajomstvom a legendou, jeden z najpopulárnejších mýtov označuje Heraklesa a jeho otca Zeusa za pôvodcov hier. Podľa legendy to bol Herakles, kto ako prvý označil hry za „olympijské“ a ustanovil zvyk konať ich každé štyri roky. Mýtus pokračuje, že potom, čo Herakles dokončil svojich dvanásť prác, postavil olympijský štadión na počesť Zeusa. Po jej dokončení kráčal po priamke na 200 krokov a túto vzdialenosť nazval „štádium“ (grécky: στάδιον, latinsky: stadium, „javisko“), z ktorého sa neskôr stala jednotka vzdialenosti. Najrozšírenejším dátumom začiatku starovekej olympiády je rok 776 pred Kr., je to založené na nápisoch, ktoré sa nachádzajú na Olympii a uvádzajú výhercov stopy, ktorá sa každé štyri roky drží od roku 776 pred n. l. Staroveké hry obsahovali bežecké podujatia, päťboj (pozostávajúci zo skokov, hodov diskom a oštepom, pretekov v nohách a zápasov), box, zápasenie, pankration a jazdecké podujatia. Traduje sa, že Koroibos, kuchár z mesta Élida, bol prvým olympijským víťazom.

Olympijské hry mali zásadný náboženský význam a obsahovali športové udalosti spolu s rituálnymi obeťami na počesť Dia (ktorého slávna socha od Feidiasa stála v jeho chráme v Olympii) a Pelopsa, božského hrdinu a mýtického kráľa Olympie. Pelops bol známy pre svoje preteky na vozoch s kráľom Oinomaos z Pisatisu. Víťazi podujatí boli obdivovaní a zvečnení v básňach a sochách. Hry sa konali každé štyri roky a toto obdobie, známe ako olympiáda, využili Gréci ako jednu zo svojich jednotiek merania času. Hry boli súčasťou cyklu známeho ako Panhelénske hry, ktorý zahŕňal Pýtické hry, Nemejské hry a Isthmické hry.

Olympijské hry dosiahli vrchol svojich úspechov v 6. a 5. storočí p.n.l., avšak potom postupne klesali na dôležitosti, keď Rimania získali moc a vplyv v Grécku. Aj keď neexistuje vedecký konsenzus o tom, kedy sa hry oficiálne skončili, najčastejšie sa odhaduje dátum 393 n.l., keď cisár Theodosius I. rozhodol, že všetky pohanské kulty a praktiky musia byť eliminované. Ďalším bežne uvádzaným dátumom je rok 426 n.l., keď jeho nástupca Theodosius II. nariadil zničenie všetkých gréckych chrámov.

Olympijské symboly

Olympijské symboly sú znaky vyjadrujúce olympijské myšlienky a univerzálnosť olympijského hnutia, jeho úlohy a ciele. Rozlišujeme:

  • najvyššie symboly olympijského hnutia (olympijský symbol, zástava, heslo, hymna)
  • emblémy, znaky národných olympijských výborov (NOV) a organizačných výborov OH a ZOH
  • maskoti

Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Päť kruhov predstavuje päť kontinentov spojených olympijskou myšlienkou a zároveň sa aspoň jedna z ich 5-tich farieb nachádza na vlajkách všetkých štátov sveta. Existuje všeobecný názor, že kruhy predstavujú jednotlivé kontinenty, ale nie je to tak. Barón de Coubertin vnímal kruhy a farby ako dva nezávislé symboly a MOV výslovne uvádza, že žiadny z kruhov nereprezentuje konkrétny kontinent. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej zástavy, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov:

  • modrý kruh je vľavo hore,
  • čierny kruh je vedľa modrého, v strede zástavy.
  • červený kruh je vedľa čierneho.
  • žltý kruh prepája modrý a čierny kruh.
  • zelený kruh spája čierny a červený kruh.

Zástava po prvýkrát zaviala pri VI. olympijskom kongrese 1914 a na olympijskom štadióne po prvýkrát 1920. Na OH sa vyvesuje zástava, ktorú 1920 venovali Antverpy, na ZOH zástava, ktorú 1952 venovalo Oslo. Súčasťou historickej zástavy je aj olympijské heslo Citius, Altius, Fortius (Rýchlejšie, vyššie, silnejšie), ktoré vyjadruje cieľ olympijského hnutia, úsilia o neustály pokrok. Najvyššie symboly olympijského hnutia sú podľa čl. 6 olympijskej charty výlučným vlastníctvom MOV. S výnimkou oficiálneho olympijského dňa nesmie NOV používať olympijské symboly bez jeho výslovného povolenia. Najvyššie symboly sa nesmú použiť na komerčné účely. Kombináciou olympijských kruhov s inými znakmi alebo atribútmi (napr. so štátnou zástavou) vznikajú emblémy, znaky NOV a organizačných výborov OH (ZOH), ktorých sú vlastníctvom, musia však byť schválené MOV. Novo používaným symbolom OH (ZOH) sú maskoti, ktorí majú vyjadrovať národnú tradíciu hostiteľskej krajiny.

Olympijské ceremoniály

Otvárací ceremoniál
  • Začína sa príchodom hlavy štátu usporiadateľskej krajiny v sprievode predsedu Medzinárodného olympijského výboru a predsedu organizačného výboru daných olympijských hier, na štadión.
  • Zaznie hymna usporiadateľskej krajiny a je vztýčená zástava usporiadateľskej krajiny.
  • Nasleduje prezentácia športových výprav všetkých zúčastnených reprezentácií. Sprievod športovcov začína reprezentácia Grécka (okrem LOH 2004 v Aténach, kedy reprezentácia Grécka nasledovala ako posledná). Potom nasledujú jednotlivé reprezentácie krajín v abecednom poradí, podľa jazyka usporiadateľskej krajiny. Defilé účastníkov završuje športová výprava usporiadateľskej krajiny.
  • Predseda Medzinárodného olympijského výboru prednesie uvítací prejav a vyzve hlavu usporiadateľského štátu, aby predniesla otváraciu formulku.
  • Po fanfáre je za zvukov olympijskej hymny vztýčená olympijská zástava.
  • Nasleduje symbolické vypustenie holubíc, na znak podpory svetového mieru.
  • Príchod olympijského ohňa na štadión štafetovým spôsobom. Po obehnutí celého olympijského štadióna je pochodeň odovzdaná poslednému bežcovi, ktorý je poverený zapálením olympijského ohňa. Prvýkrát sa na olympijských hrách objavil olympijský oheň v roku 1928.
  • Potom sa uskutoční slávnostná prísaha športovcov a rozhodcu.
  • Na záver otváracieho ceremoniálu je opäť hraná hymna hostiteľskej krajiny.

Ceremoniál odovzdávanie medailí
  • Ceremoniál sa koná v priebehu olympijských hier. Pokiaľ je to možné, hneď po ukončení danej súťaže na mieste, kde sa súťaž konala. Medaily odovzdáva predseda Medzinárodného olympijského výboru v sprievode predsedu príslušnej medzinárodnej federácie alebo jeho určeného náhradníka.
  • Pretekári, ktorí skončia na prvom, druhom a treťom mieste, vystúpia na stupne víťazov. Víťaz súťaže vystúpi na najvyšší stupienok, druhý na stupeň po jeho pravici a tretí na stupeň po jeho ľavici.
  • Na stredový stožiar je vztýčená zástava krajiny víťaza, na dvoch vedľajších stožiaroch sú vztýčené zástavy štátov druhého a tretieho pretekára v poradí.
  • Zaznie štátna hymna krajiny víťaza.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
  1. ROHDE, Erik. Created olympic image: The Rio Olympics 2016 from the perspective of international high-quality print media [online]. Universidad de Alicante, 2018, [cit. 2021-01-19]. Dostupné online. DOI:10.14198/jhse.2018.13.proc1.06
  2. LEE, Jung Woo. Olympics in Conflict. [s.l.] : Routledge, 2019-07-09. Dostupné online. ISBN 978-1-351-18148-8. S. 109–124.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.