Ostrá Lúka

Väčšinu poľnohospodárskej pôdy v chotári tvorí hnedozem, z rúd prevládajú andezity a čadiče. V katastri Ostrej Lúky sa v údolí Suchého potoka nachádza prameň „Červený kameň” s výnimočnou kvalitou vody a vyváženým pomerom vápnika a horčíka.

Podnebie je mierne teplé až teplé, mierne vlhké s priemernými ročnými zrážkami 6007 – 00 mm. Priemerná ročná teplota je 6 – 8,5°C, vegetačné obdobie trvá 165 – 180 dní a snehová prikrývka sa udrží v priemere 40 – 60 dní v roku.

S obcou je úzko spätý šľachtický rod Ostrolúckych[5]. Na základe dostupných prameňov sa predpokladá, že tento rod pochádza z Ostrej Lúky a obec bola aj ich vlastníctvom, ktoré získali ako dar. V roku 1286 kráľ Ladislav IV. obnovil darovaciu listinu na celý chotár obce Ottovi de Ostroluka. Rod Ostrolúckych sa vzmáhal majetkom i postavením svojich príslušníkov, zastávajúcich dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Mali vplyv mocenský i hospodársky. Prispievali do kultúrnej sféry a viacerí sa zaoberali vedou. Najstarší známy člen rodu Juraj bol v roku 1512-1518 podžupanom Zvolenskej stolice. Medzi významné osobnosti sa zaraďuje aj Mikuláš Ostrolúcky, ktorého dcéra Adela bola blízkou priateľkou Ľudovíta Štúra. Mikuláš sa pričinil o získanie poslaneckého kresla Štúrom za Zvolen v Uhorskom sneme v roku 1847. Príbeh nenaplnenej lásky Adely a Ľudovíta Štúra opisuje dielo Ľuda Zúbeka Jar Adely Ostrolúckej. Adela zomrela vo Viedni na týfus ako 28-ročná a je pochovaná v rodinnej hrobke v obci. Členovia rodu Ostrolúckych bývali v obci do 2. svetovej vojny. Hlavnou figúrou ich erbu bola poštová trúbka.

Rekonštrukcia kaštieľa v Ostrej Lúke na jar 2020

Rekonštrukcia kaštieľa v Ostrej Lúke na jar 2020

• Kaštieľ Ostrolúckych, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba s manzardovou strechou na pôdoryse obdĺžnika, ktorú v rokoch 1636 – 1641 na objednávku Melichera Ostrolúckeho naprojektoval a postavil Abrahám Artzt z Banskej Štiavnice.[6] Stavba prešla barokovou prestavbou v druhej polovici 18. storočia. Na nárožiach stavby sa nachádzajú dve kruhové veže. V priechode kaštieľa je osadená pamätná tabuľa z roku 1636. Na poschodí kaštieľa sa na klenbách nachádza výmaľba s rastlinnými motívmi z 18. storočia. Na prízemí je do kameňa vytesaný nápis „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet”. Zaujímavosťou tejto stavby je, že má akoby dve tváre – z jednej strany je to starobylá renesančná pevnostná stavba s mohutnými nárožnými vežami, z druhej strany sa javí ako pohodlné šľachtické sídlo s dizajnom typickým pre neskorý barok. Dvojtvárnosť kaštieľa je podčiarknutá i farebnou odlišnosťou oboch protiľahlých strán.[7] V druhej polovici 20. storočia bolo v kaštieli sídlo Štátneho okresného archívu, ktorý tu spravoval vyše 400 archívnych fondov z rokov 1238 – 1985. Nachádzali sa tu unikátne dokumenty, napríklad listina kráľa Bélu IV. z roku 1238 a hudobná pozostalosť rodiny Ostrolúckych.[5] Po odsťahovaní archívu v roku 2005 zostal kaštieľ nevyužitý a postupne začal chátrať. Majetkový podiel štátu v kaštieli (5/6) získala v roku 2012 obec. Zamýšľaná rekonštrukcia sa však pre nedostatok finančných zdrojov neuskutočnila (nepodarilo sa získať prostriedky, keďže obec nezískala súhlas spolumajiteľov) a obecný podiel v kaštieli napokon v roku 2019 predali. Nový majiteľ získal aj menšinový podiel vtedajších spoluvlastníkov. Podmienkou predaja bola obnova kaštieľa a jeho vhodné využitie. V roku 2020 sa v kaštieli uskutočňujú rekonštrukčné práce.
• Na pamiatku Adely Ostrolúckej bol pri príležitosti 3. ročníka celoslovenského podujatia Štúrov Zvolen v roku 1967 na mieste rodinnej hrobky Ostrolúckych postavený pamätník podľa návrhu Ing. Arch. J. Chrobáka.

• 
  Kaštieľ Ostrolúckych
• 
  Baroková fasáda
• 
  Rizlit so štítom
• 
  Detail nárožnej veže
•