Zvolenský hrad (nový)

Zvolenský hrad (-normovaný názov)[3] alebo Zvolenský zámok je hrad (zámok) nachádzajúci sa v centre Zvolena. Je to národná kultúrna pamiatka.

Zvolenský hrad
zámok
Pohľad z južnej strany
Štát Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Zvolen
Mesto Zvolen
Súradnice 48°34′23″S 19°07′38″V
Vznik 14. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mesto Zvolen
 Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Hrad, Zvolen
 - dátum vyhlásenia 1961
ÚZPF[2]
 - číslo 1129/1-15
 - dátum zápisu 27. 2. 1961
Poloha Zvolenského zámku na Slovensku
Poloha Zvolenského zámku na Slovensku
Poloha Zvolenského zámku na Slovensku
Poloha Zvolenského zámku v Banskobystrickom kraji
Poloha Zvolenského zámku v Banskobystrickom kraji
Poloha Zvolenského zámku v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Zvolen Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Nachádza sa na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať.

Prístup

K hradu je možné dostať sa buď pešo alebo autom po ceste, ktorá vedie od námestia k hlavnej bráne, ktorá sa nachádza na severovýchodnom rohu vonkajšieho opevnenia. Pri ceste je aj parkovisko, ďalšie je za hotelom Poľana. Pri zámku je zastávka mestskej hromadnej dopravy Poľana. Okolo celého zámku vedú chodníky, pri ktorých sú osadené lavičky.

Dejiny

Pôvodné sídlo moci sa nachádzalo nad sútokom Slatiny a Hrona na strmom brale v hrade z 12. storočia, dnes známeho ako Pustý hrad. Jeho neprístupnosť však mala za následok, že sa kráľ Ľudovít I. rozhodol postaviť v rokoch 1360 - 1382 hrad nový a to podľa vzoru talianskych mestských kastelov. Zámok bol obnovený na prelome 15. a 16. storočia, keď bol jeho majiteľom J. Thurzo. V roku 1548 sa pristúpilo k renesančnej úprave, keď bolo dobudované ďalšie poschodie, nárožné veže a došlo k posunutiu delového bastiónu. Na vtedajšej prestavbe sa podieľali talianski majstri. Neskoršie stavebné zásahy v podstate nezmenili tvár hradu. Najzávažnejšia prestavba sa týkala zbarokizovania kaplnky v roku 1784 a obnova dvorany, do ktorej preniesli drevený maľovaný strop z roku 1712. Pamiatková obnova sa uskutočnila v polovici 20. storočia.

Vitráž v Bratislavskom PKO zobrazujúca Zvolenský zámok

Za stavbu Zvolenského zámku sa zaslúžil najmä kráľ Ľudovít I. z Anjou, ktorý ho staval ako gotický poľovnícky zámok. Vo svojej podobe bol dokončený v roku 1382, keď sa stal dejiskom zásnub jeho dcéry Márie so Žigmundom Luxemburským. Pri histórii zámku netreba zabúdať ani na Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý sa v 15. storočí stal jedným z najmocnejších vojvodcov v Uhorsku a zámok bol jedným z jeho sídiel od roku 1440 do roku 1462. Zámok často navštevoval aj kráľ Matej Korvín so svojou manželkou Beatrix, ktorá už neskôr ako vdova využívala zámok ako sídlo od roku 1490. Okolo roku 1500 bolo Thurzovcami vystavané vonkajšie opevnenie spolu so štyrmi okrúhlymi baštami a vstupnou bránou a v polovici 16. storočia v dôsledku nátlaku Turkov bolo pristavené ďalšie poschodie so strieľňami a nárožnými arkierovými vežičkami. Okolo roku 1590 bol potom pristavený aj delostrelecký bastion. Zámok prešiel postupne viacerými stavebnými úpravami, pričom tá renesančná mu v podstate zostala dodnes. Pre jeho historické, umelecké a architektonické hodnoty bol v minulosti vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a v 60. rokoch 20. storočia zrekonštruovaný (projekt K. Chudomelka, Stavoprojekt Bratislava, 1964; realizácia 1969). Dnes sa v ňom nachádza Slovenská národná galéria, ktorá tu vystavuje svoje expozície.

Opis

Exteriér
Pohľad na hrad z juho-východnej strany

Hrad postavili na mieste staršej cirkevnej stavby, archeologicky zistenej na dnešnom nádvorí pri komplexnej pamiatkovej obnove v 60-tych rokoch. Koncepciu nového poľovníckeho zámku ovplyvnila talianska mestská architektúra šľachtických palácov. Hradný, pôvodne neopevnený palác, vybudovali na štvorkrídlovom pôdoryse s dvoma vežami, včlenenými do pôdorysu stavby. Okolo nádvoria obiehala pavlač na kamenných konzolách a priestor medzi dvojicou veží sprístupňovala kamenná arkáda. Dôležitou súčasťou hradu bola poschodová reprezentačná kaplnka, v ktorej bola umiestnená aj kráľovská empora. Smerom do mesta bol rad reprezentačných miestností s mohutnou rytierskou sálou, ktorej steny pokryli freskami a prestropili ju náročne konštruovaným dreveným trámovým stropom. Architektonicky výnimočne v našich pomeroch riešili aj fasády objektu so zvýraznením reprezentačného krídla, ktoré osvetlili oknami s kamennými krížovými prútmi. Architektúra Zvolenského zámku bola vyvrcholením umeleckých snáh 14. storočia, poplatná zjemnenému vkusu Anjouovcov, ktorí na stavbu povolali skúsených európskych staviteľov a kamenárov.

Interiér

V klenutom priechode zámku sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stĺp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18. storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom rozdeleným na 78 polí, v ktorých sú symbolické obrazy rímskych kráľov a habsburských cisárov usporiadáné chronologicky a končiace sa obrazom Karola VI.

Súčasnosť
Nádvorie s hradnou studňou
Vzdušný pohľad z južnej strany
Poloha Zvolenského zámku v rámci mesta

V súčasnosti využíva priestory zámku Slovenská národná galéria pre svoju trvalú expozíciu. Výstava s názvom Lapidárium gotického umenia, nainštalovaná na prízemí, zhromažďuje architektonické fragmenty a kamenné články zámku, ako aj zámockej kaplnky zo 14. storočia, transfery nástenných malieb z bývalej zvolenskej fary z polovice 15. storočia. Sú tu inštalované kópie a faksimilné odliatky diel viacerých najvýznamnejších drevorezieb Majstra Pavla z Levoče. V expozícii Staré európske umenie na prvom poschodí sú prezentované výberové kolekcie maliarskych škôl - talianskej, francúzskej, flámskej, holandskej a nemeckej proveniencie zo 16. - 18. storočia. Na druhom poschodí sa nachádza expozícia Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene s názvom Z histórie Zvolena. Okrem toho sa tu pravidelne konajú ďalšie výstavy.
V zámockej kaplnke na východnej strane nádvoria sa konávajú rímskokatolícke, gréckokatolícke a pravoslávne bohoslužby, ale aj koncerty a sobáše.
Ako sobášna sieň slúži aj rytierska sieň v severozápadnej časti nádvoria. Okrem toho sa tu konáva aj privítanie detí do života a odovzdávanie ocenení za darcovstvo krvi.
V kráľovskej a stĺpovej sieni a v severozápadnej bašte sa konávajú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia.

Na nádvorí zámku je možné tiež navštíviť espresso a čajovňu.

Pravidelné podujatia

Február:

  • Mestský ples

Apríl:

  • Zámocká hudobná jar - séria koncertov vážnej hudby.
  • Veľká noc v galérii - tvorivé dielne pre deti.
  • Noc strachu a smiechu - nočná prehliadka zámku spojená s krátkymi vystúpeniami a scénkami.

Jún:

  • MDD na zámku - prehliadka rôznych atrakcií a vystúpení určených pre deti.
  • Remeslá na zámku - ukážky ľudových remesiel spojené s jarmokom.
  • Zámocké hry zvolenské - medzinárodný divadelný a operný festival, koná sa od roku 1974.

Júl:

  • Download open-air - festival elektronickej hudby.
  • Zvolenský výtvarný salón - spoločná výstava členov dobrovoľného združenia výtvarných umelcov Zvolenská sedmička.

August:

  • Letné shakespearovské slávnosti.

December:

  • Vianoce v galérii - tvorivé dielne pre deti.

Referencie
  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
  3. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-07]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.