Lieskovec (okres Zvolen)

Obec leží v strednej časti Zvolenskej kotliny, v podcelku Zvolenská pahorkatina, asi 4 km východne od centra Zvolena. Východný okraj lemuje riečka Zolná, ktorá tu priberá Lieskovský potok. Prístupná je cestou III/2454 zo Zvolena, ako aj miestnou komunikáciou, križujúcou cestu I/16. Južným okrajom obce vedie cesta na Lučenec a železničná trať Zvolen – Košice.

Poloha v tesnom susedstve Zvolena, blízkosť pradávnej cesty údolím Slatiny a archeologické nálezy na Hrádku (Badenská kultúra) i v neďalekom okolí obce vytvárajú predpoklad pohybu človeka v lokalite Lieskovca už v staroveku. Písomných dokumentov zo stredoveku, ktoré by prinášali údaje o živote v danej dobe sa zachovalo veľmi málo a tak aj najstaršia zmienka o Lieskovci pochádza až z roku 1263. Od 15. storočia sa obec stáva poddanskou obcou, prináležiacou kráľovskému mestu Zvolen. V období tureckej nadvlády v Uhorsku bola v roku 1577 obec vyrabovaná a časť jej obyvateľov odvlečená do zajatia, útrap si však obyvatelia užili aj v 17. storočí počas protihabsburských povstaní (1604 – 1711). Miestni sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec, drevorubačstvom a furmančením, výrobky a tovar predávali na trhoch vo Zvolene a Banskej Bystrici. V pokojnom období mal začiatkom 19. storočia Lieskovec v 82 domoch 512 obyvateľov, školu a krčmu, zvonica pribudla v roku 1866.

Výraznú zmenu života ľudí a rozšírenie možností na živobytie priniesla výstavba Uhorskej severnej železnice (Pešť – Lučenec – Zvolen – Vrútky) v roku 1871 a s ňou súvisiaca výstavba depa a ďalšieho zázemia na okraji Zvolena. Po vzniku Prvej republiky sa podmienky pre život výrazne zlepšujú - realizovaná bola elektrifikácia obce, regulácia potoka a vybudované cesty. Hoci tu počas II. svetovej vojny sídlil nemecký štáb, počas SNP sa obyvateľstvo pridalo na stranu povstalcov. V 70. rokoch bola obec pričlenená k mestu, osamostatnil sa opäť až k 1. decembru 1990.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lieskovec (okres Zvolen)

• Oficiálne stránky obce