Zvolenská Slatina

Zvolenská Slatina (nem. Großslatina, maď. Nagyszalatna, do roku 1927 Veľká Slatina) je obec na Slovensku v okrese Zvolen.

Zvolenská Slatina
obec
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Znak
Štát Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Podpoľanie
Vodný tok Slatina
Nadmorská výška 328 m n. m.
Súradnice 48°33′41″S 19°15′36″V
Rozloha 45,94 km² (4 594 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 832 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 61,65 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Mária Klimentová[3] (nezávislá)
PSČ 962 01
ŠÚJ 518972
EČV ZV
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu		 Obecný úrad Zvolenská Slatina
SNP 370/19
962 01 Zvolenská Slatina
E-mailová adresa poslať email
Telefón 045 / 539 42 12
Fax 045 / 539 42 37
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Zvolenská Slatina
Webová stránka: zvolenskaslatina.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Dejiny

Vo Zvolenskej kotline v doline Slatinského potoka, čo je pravobrežný prítok Slatiny, leží dedina Zvolenská Slatina (Sancta Crux de Solio 1332, Salathna 1393, Welka Slatina 1808). Archeológovia v dedine našli žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Slatina sa spomína (1332) ako obec slobodníkov, lebo tu žili kráľovskí poľovníci a bola tu kuriérska a strážna služba panstva Vígľaš. Od 17. storočia sa Welká Slatina rozrástla na mestečko. Postavili tu protitureckú pevnôstku (16. a 17. stor.), ale napriek tomu obec zažila veľa prepadov a Turkom bola poplatná od 1584 do 1668, teda takmer storočie. Ľudia sa živili poľnohospodárstvom a cez zimu remeslami, najmä kožušníctvom, ale aj obchodom s obilím. Počas prvej ČSR sa z dediny odsťahovalo pomerne veľa obyvateľov. Počas SNP, najmä v októbri 1944 tu bolo veliteľské povstalecké stanovisko II. čs. paradesantnej brigády.

Zvolenská Slatina patrí medzi najstaršie obce nielen v okrese Zvolen, ale i na Slovensku. Názov obce sa spomína už v diplome z roku 1263, ale podľa historikov Zvolenská Slatina vznikla v roku 1332. Prvý názov obce bol "SANCTA CRUX DE SOLIO" (Svätý kríž pri Zvolene). Ďalšie pomenovania - Zalatna, Zalatna Zolienzis, Veľká Slatina a od roku 1927 nesie názov Zvolenská Slatina. Do tohto roku bola Zvolenská Slatina aj sídlom veľkoslatinského okresu. Najstaršie pamiatky o osídlení obce sú z mladšej doby bronzovej. Obec vznikla na staršom slovanskom osídlení - ľudu lužickej kultúry, o čom svedčia archeologické nálezy, z obdobia 12. až 13. storočia. Na začiatku 14. storočia bola už strediskom cirkevného života. Slatinský chotár bol veľmi rozsiahly. Na jeho území vznikol hrad Vígľaš, preto bola Slatina prirodzeným centrom Vígľašského panstva. Od začiatku 15. storočia sa Slatina spomína v listinách aj ako mestečko a jej obyvatelia mešťania. Od kráľov požívala rôzne výsady a práva ale aj povinnosti. V 17. storočí bola časť slatinského chotára odňatá pre založenie novej osady Detva.

Najstaršou obývanou časťou obce je Rajčuľa - kde stál pôvodne kláštor, ktorý bol spolu s kostolom obkľúčený hradbami. V okolí hradieb bol rybník.

Domáce znenie ďalších častí obce je Sebechov - žili tu zaslúžilí občania, ktorí dostávali výhody na chov dobytka pre seba. Prefektuška - sídlo prefekta. Krvavník - miesto v južnej časti obce, kde v roku 1575 slatinčania prepadli Turkov a oslobodili zajatcov. V spomienkach sa uvádza, že tu "krv tiekla potokom". Kráľová - kráľ Matej sa tu zastavoval pri studničke, aby sa napil vody. Šibenice - kde veľa slatinčanov skončilo od Turkov pod šibenicou. Dejiny obce sú bohaté na udalosti i na osobnosti z rôznych oblastí. Napríklad v roku 1918 sa vo Zvolenskej Slatine na svojej ceste zastavil prezident USA Woodrow Wilson. Krátko po vzniku I. ČSR v roku 1921 prezident T. G. Masaryk a hneď po skončení II. sv. vojny i prezident E. Beneš. Z udalostí najviac do diania v obci zasiahli I. a II. sv. vojna a SNP. Mnoho Slatinčanov tieto udalosti neprežilo a Slatina utrpela i veľké materiálne škody. Obnova a rozvoj obce začali po oslobodení 25. 2. 1945 a pokračuje vďaka obyvateľom obce dodnes.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1784. Veža bola ku kostolu pristavaná v roku 1816. Pôvodne klasicistická stavba bola upravená v roku 1923 v duchu štylizovanej neogotiky. Okná na lodi sú dekorované neogotickými supafenestrami, pod rímsou sa nachádza vlys so vzorom oslích chrbtov. Na veži sa nachádzajú lizénové rámy, vlysy, polostĺpy, helmica je ihlancová. V interiéri sa nachádza z troch strán obiehajúca protestantská empora. Oltárny obraz z roku 1886 zobrazuje Ukrižovanie. Kazateľnica pochádza z konca 19. storočia.[4]
  • Evanjelický kostol
  • Evanjelický kostol
  • Detail portálu
  • Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža, jednoloďová klasicistická stavba na pôdoryse latinského kríža s pravouhle ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1787. Kostol stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Zariadenie kostola je z 20. storočia, nahádza sa tu obraz Kristus na kríži od J. Hermanna z roku 1872 a v podveží náhrobná doska z roku 1722.[5]
  • Súbor ľudových stavieb, z ktorých je pamiatkovo chránená sýpka (Malá strana č. 2), murovaná stavba z druhej polovice 19. storočia[6], ľudový dom (Malá strana č. 10), murovaná obdĺžniková stavba z roku 1929 či ľudový dom s hospodárskou časťou (časť Sebechov č. 9) z roku 1880.
  • Pamätná izba Terézie Vansovej
  • Rodinný dom Márie Ďuríčkovej
  • Park Jána Byhýľa
  • Pamätník Jána Bahýľa
  • Stavba ľudovej sýpky
  • Pamätná tabuľa Mikuláša Moyzesa
  • Pamätník padlých v I. a II. sv. vojne “Plačúca matka”
  • Kostol Povýšenia sv. Kríža
  • Stavba ľudovej sýpky
  • Galéria Jána Kulicha
  • Pamätná tabuľa - Mikuláš Moyzes
  • Pamätník padlých v I. a II. sv. vojne “Plačúca matka”

Tradície

V obci je dlhoročná tradícia slávnej bryndziarne. V dedine je pamätná tabuľa Terézie Vansovej s bustou od Národného umelca Jána Kulicha, pamätná tabuľa J. Ďatla, galéria Jána Kulicha a park Jána Bahýľa. Ešte v 20. storočí tu bolo významné stredisko výroby fujár, píšťal a flautičiek. Veľkej obľube sa tešila cimbalová hudba. Jedinečné majstrovstvo v štýlovej interpretácii ľudovej hudby dosiahol rodák Rinaldo Oláh.

Galéria Jána Kulicha sprístupňuje od roku 2015 dielo sochára – národného umelca prof. Jána Kulicha. Prezentuje ho postupne, v jednotlivých tematických okruhoch - osobnosti a symboly ľudových tradícií, historické a dejinné udalosti, rodina a priatelia, hudobné motívy, osobnosti národnej kultúry.

Strom roka 2007

Víťazom celoslovenskej ankety Strom roka 2007 sa stala Hruška plánka zo Zvolenskej  Slatiny, ktorá získala 2191 hlasov.  Rozhodli o tom hlasujúci, ktorí si vyberali spomedzi 12 stromov – finalistov. Na 2.mieste sa umiestnil Platan východný, z Kyneka, neďaleko Nitry a na 3.mieste Brest horský zo Zákamenného na Orave. Cieľom  ankety Strom roka  je upozorniť na význam zelene v našom živote, vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie a jeho ochranu. Generálnym partnerom ankety je Skupina Skanska na Slovensku. Hruška plánka zo Zvolenskej Slatiny rastie pri osade Boroviny, na starej ceste medzi Zvolenským zámkom a Vígľašským hradom, blízko brodu cez potok Borovianka. Jej plody, malé hrušky hniličky, sú obľúbenou pochúťkou pre srnčiu a jeleniu zver, žijúcu v blízkych kopcoch Gorovec a Chabovec.

Bryndziareň a syráreň

Bryndziareň a syráreň vo Zvolenskej Slatine je najväčšou a najstaršou bryndziarňou na svete. Založila ju rodina Molecovcov v roku 1797 a od tých čias sa v nej nepretržite vyrába bryndza, ktorá je najtypickejším slovenským syrom. Ročne vyprodukuje 1000 ton bryndze.

Školstvo

Začiatky školstva sa podľa záznamov v kronike datujú do rokov 1783 a 1794. Boli to jednotriedne cirkevné školy, ktoré sa neskôr u evanjelikov na 3 triedy a u katolíkov na 2 triedy. Meštianska škola bola v obci zriadená výnosom MŠNAO v Prahe zo dňa 6. novembra 1925.

S výstavbou terajšej budovy sa začalo v marci 1942. Školu vymurovalo 7 murárov cez leto 1942 a v jeseni toho istého roku bola už škola pod strechou. V novej školskej budove sa začalo vyučovať 18. januára 1944. Koncom augusta 1944, po vyhlásení SNP do školy premiestnili časť delostrelcov zo Zvolena. Po čiastočnom potlačení SNP budovu školy obsadili nemecký vojaci.

Po vojne sa v škole začalo vyučovať 15. mája 1945. Vyučovalo sa pri nezasklených oknách, preto žiaci chodili do školy len v letnom období. Vyučovanie trvalo asi 6 týždňov, pretože väčšinu školského roka strávili žiaci v pivniciach a mali oslabený zdravotný stav. Počas letných prázdnin prebiehali opravy na budove školy a s vyučovaním sa začalo 5. novembra 1945. Od založenia meštianskej školy až po dnes sa vo Zvolenskej Slatine vystriedalo 7 riaditeľov školy.

Materská škola vznikla v obci v školskom roku 1947-1948, neskôr sa vybudovala nová budova materskej školy.

Časti obce
  • obec Zvolenská Slatina
  • miestna časť Rajčula - pôvodne tu stál kláštor, ktorý bol spolu s kostolom obkľúčený hradbami
  • miestna časť Sebechov - žili tu zaslúžilí občania, ktorí dostávali výhody na chov dobytka pre seba
  • miestna časť Prefektuška - sídlo prefekta
  • miestna časť Kráľová - kráľ Matej Korvín sa tu zastavoval pri studničke, aby sa napil vody
  • miestna časť Šibenice - miesto kde veľa Slatinčanov skončilo od Turkov pod šibenicou
  • miestna časť Slatinka
  • miestna časť Boroviny
  • miestna časť Krvavník - kde prebiehali ťažké boje s Turkmi (miesto v južnej časti obce, kde v roku 1575 Slatinčania prepadli Turkov a oslobodili zajatcov. V spomienkach sa uvádza, že tu "krv tiekla potokom")
  • miestna časť Nový Dvor (Slatinský Majer)

Osobnosti obce
  • Ján Bahýľ (* 1856 – † 1915), Vynálezca vrtuľníka, stavebný a strojný inžinier, letecký konštruktér, dôstojník a autor mnohých patentov.
  • Terézia Vansová (* 1857 – † 1942), spisovateľka, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka
  • Mikuláš Moyzes (* 1872 – † 1944), hudobný skladateľ, organista a pedagóg
  • Martin Kulich (* 1906 – † 1979), verejný činiteľ a poľovnícky odborník
  • Karol Badáni (* 1910 – † 1970), herec a divadelný režisér
  • Ondrej Pavlík (* 1916 – † 1996), školský pracovník, pedagóg a prvý predseda SAV
  • Mária Ďuríčková (* 1919 – † 2004), spisovateľka, prekladateľka, scenáristka a autorka literatúry pre deti a mládež
  • Štefan Sokol (* 1927 – † 2009), dramatik, publicista, scenárista a esejista
  • Rinaldo Oláh (* 1929 – † 2006), huslista a primáš, koncertný majster Slovenského ľudového umeleckého kolektívu a spolupracovník Československého rozhlasu Bratislava. Za svoje jedinečné majstrovstvo ho nazývali Paganini zo Slatiny.
  • Ján Kulich (* 1930 – † 2015), akademický sochár, národný umelec, vysokoškolský pedagóg, autor diel: súsošie na Slavíne, valaška vo Zvolene, Pamätník duklianskych hrdinov na Dukle
  • Ján Husárik (* 1935 – † 2013), choreograf, režisér a osvetový pracovník
  • Roland Grapow (* 1959), gitarista, skladateľ
  • Dušan „Šorty“ Berky, hudobník

Športoví reprezentanti Slovenska zo Zvolenskej Slatiny
  • Daniel Maľa - strieborný na majstrovstvách sveta z Francúzka v tlaku na lavičke
  • Marcel Hanulík - účastník majstrovstiev Európy vo Valencii (Španielsko) v streľbe z historických zbraní, v disciplíne Peterlongo obsadil 4. miesto, Forsyth 5. miesto, Kunitomo 3. miesto a v súťaži družstiev ako člen slovenského tímu obsadili 3. miesto
  • Peter Molec - svetová hviezda v skateboard komunite

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Zvolenská Slatina- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Zvolenská Slatina- Kostol Povýšenia svätého Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy

Pozri aj

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.