Budča

Budča
obec
Evanjelická zvonica
Znak
Štát Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Podpoľanie
Nadmorská výška 285 m n. m.
Súradnice 48°34′26″S 19°04′13″V
Rozloha 15,91 km² (1 591 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 341 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 84,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1225[3]/1254[4]
Starosta František Moravec[5] (SMER-SD)
PSČ 962 33
ŠÚJ 518204
EČV ZV
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu		 Obecný úrad
Lhenická 33
962 33 Budča
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 539 80 32
Fax 539 80 32
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Budča
Webová stránka: Budca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Budča je obec na Slovensku v okrese Zvolen.

Polohopis

Leží približne 5 km západne od okresného mesta Zvolena (smer Žiar nad Hronom) v malebnom údolí medzi Štiavnickými a Kremnickými vrchmi, neďaleko pretekajúcej rieky Hron; nadmorská výška obce je 285m. Historicky leží pri takzvanej Krakovskej hradskej, spájajúcej stredné Slovensko s južným a severným; obec je lemovaná zo všetkých strán horami.

Dejiny

Obec sa spomína už v prvej polovici 13. storočia, prvá zmienka je z roku 1225; pôvodný názov bol Bucha, ako obec cudzincov. V roku 1773 Bucsa, 1786 Bucscha, 1808 Bucsa, Buča, neskôr - ako vplyv maďarizácie sa názov zmenil na Bucs (1868 - 1888), Búcs (1892 až 1902), Zólyóm Búcs (1907 až 1913), niekedy medzi 1918 až 1920 Buča a napokon od roku 1927 alebo 1928 Budča. V 16. a 17. storočí patrila medzi najväčšie v mikroregióne. Počas existencie bola sužovaná prakticky všetkými povstaniami a vojnami, ktoré sa okolím prehnali - Turkami, Bethlenovým, Tökölyho a Rákoczyho povstaním, oboma svetovými vojnami, vojakmi Maďarskej republiky rád. Budčania sa nevyhli ani živelným pohromám - jednou z najhorších bol požiar v roku 1900.

Stavovské povstania donútili pospolitý ľud stiahnuť sa do hôr; tu bola založená takzvaná Stará Budča. Po pominutí hrozieb sa obyvateľstvo vrátilo do pôvodnej osady a Stará Budča zanikla; jej stopy sú dobre rozoznateľné dodnes. Občania obce sa aktívne zapojili aj do SNP. Školská výuka v obci začalo naozaj skoro - budčania sa nazdávajú[chýba zdroj], že už približne v roku 1239 a to výukou náboženstva na miestnej fare. Z mnohých učiteľov, ktorí sa tu rokmi vystriedali, bol veľmi známy rozprávač Ľudo Zelienka. Vlastnú novú školu otvorili 1. septembra 1964; občania samotní z veľkej časti školu sami zhotovili; bol to dôsledok dlhoročnej túžby budčanov mať túto inštitúciu.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky
  • Kostol sv. Michala
  • Brána do kostola s nikou
  • Evanjelická zvonica, murovaná historizujúca stavba na pôdoryse štvrca z roku 1939. Dekoratívna fasáda je lemovaná nárožným kvádrovaním, v dvoch úrovnaiach sa tu nachádzajú združené okná. Korunná rímsa je doplnená o oblúčkový vlys. Je ukončená ihlancovou zvonicou.

Ľudové trádície

Nárečie budčanov je stredoslovenské s odchýlkami od spisovného jazyka; prenikli sem prvky hontianskeho nárečia ako dôsledok spoločného panstva Budče a Dobrej Nivy rodinou Esterháziovcov. Možno si všimnúť nárečové zvraty ako "červenie jabĺčka, peknô dievča, no čak" a iné. Obyčaje sa zachovali skôr v pamäti ľudí, ako ich periodickým praktizovaním; v minulosti ľudia mali typické zvyklosti najmä v súvislosti s vianocami, hromnicami, fašiangami, veľkou nocou a podobne. Osobité zvyklosti ľudí sprevádzali pred a počas svadieb.

Turistické zaujímavosti

Staršie stavby z minulosti sa vďaka početným vojnám, pohromám a vpádom nezachovali; navyše boli drevené a požiare v tejto obci si tiež vyžiadali svoju daň. Napriek tomu bol prvý kostol postavený v roku 1239 a to v gotickom slohu; zachovaná svätyňa zostala základom, ku ktorej neskôr dostavali kostolnú loď.

CHKO Boky obsahuje prirodzene rastúce teplomilné rastliny a je ich najsevernejším miestom výskytu. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia začala výrazná výstavba nových domov, ktorá pokračuje prakticky podnes. Pre blízkosť k Zvolenu je obec vyhľadávaným miestom na stavby rodinných domov.

Skutočnou zaujímavosťou je tzv. Čertova skala, nachádzajúca sa v chránenej krajinnej oblasti Boky, asi 3 km západne od obce v prudkom svahu nad hradskou. Je sopečného pôvodu a viaže sa k nej zaujímavá legenda budčanov o jej vzniku: Čert pomohol miestnemu rybárovi s úlovkami ako protislužbu zato, že rybár viacej nepôjde do kostola. Rybár nedokázal dodržať sľub a tak čert začal hromadiť skaly aby prehradil Hron v chotári. Našťastie sa mu to celkom nepodarilo, zostali len kamenné moria a samotná Čertova skala.

Hospodárstvo a zamestnanosť

Pôvodne mal byť v obci postavený papierenský kombinát, napokon zrealizovaný bol veľkochov ošípaných, najväčší svojho druhu na Slovensku. V súčasnosti už neexistuje. Bola otvorená opravovňa pre kamióny VOLVO. V pláne na rok 2014 je výstavba bioplynovej stanice konvertujúcej bioplyn na elektrickú energiu.

Doprava

Obec je dobre prístupná pre cestnú dopravu. Obec má prípojku na diaľnicu.

Najčastejšie priezviská v obci v roku 1995

MOZOLA 15×; MOZOLOVÁ 14×; ŠAKOVÁ 12×; HALAMOVÁ 11×; KANDRÁČ 11×; ABRAHÁM 9×; BARTOŠOVÁ 9×; BARTOŠ 9×; MARKOVÁ 9×; ŠAKOVÝ 9×; BVOCOVÁ 9×; ZÁCHENSKÝ 9×; LEHOCKÁ 9×; HALAMA 9×; DUNKA 8×; HRIC 8×; MICHALEK 8×; MIKULOVÁ 7×; BEŇOVÁ 7×; ORAVCOVÁ 7×; VONKOMEROVÁ 7×; ŠKRINIAR 7×; BLAŽEK 7×; ŠKRINIAROVÁ 7×; HRICOVÁ 7×; LÍŠKA 7×; ABRAHÁMOVÁ 7×; ZÁCHENSKÁ 7×; DUNKOVÁ 7×; GAŠPAROVÁ 6×; VONKOMER 6×; BVOC 6×; KRNÁČ 6×; KOLLÁROVÁ 6×; TREBULA 6×; ČILIAK 6×; KANDRÁČOVÁ 6×; LÍŠKOVÁ 6×; PETRÍKOVÁ 6×; MRENICA 6×...

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Budca.sk: História obce
  4. MOŠ/MIS
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroje
  • Budča - pamätnica; autorský kolektív Petríka Jána - Dvořáková Eva, Izraelová Jana, Hodúlová Dana, Barochovská Viera
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.