Belo II. (Uhorsko)

Rodičia:

• otec Álmoš, chorvátsky kráľ 1091 - 1096 a nitrianske knieža 1095 - 1108
• matka Predslava, dcéra kyjevskoruského veľkokniežaťa Sviatopolka II.

Manželka:

• (asi 1128) Helena, dcéra srbského veľžupana Uroša I.

Deti

• Gejza II., uhorský kráľ 1141 - 1162
• Ladislav, uhorský (proti)kráľ 1162 - 1163
• Štefan, uhorský (proti)kráľ 1163
• Álmoš, Žofia, Gertrúda (Alžbeta)

Belov bratranec Štefan II. určil za svojho nástupcu svojho synovca Saula. Belo sa najprv musel vysporiadať s ním a až potom došlo k jeho korunovácii. V tom istom roku sa ešte porátal s ďalšou skupinou vzbúrencov - počas krajinského snemu v Arade bolo popravených 60 veľmožov, ktorí sa podieľali na oslepení Bela a jeho otca Álmoša. Ďalšia opozičná skupina na trón povolala Kolomanovho syna Borisa, ktorý sa zdržiaval v Byzancii. Uhorská šľachta sa tak rozdelila na dva tábory, jedna podporovala Bela a druhá Borisa. Keďže sa zmierlivé riešenie konfliktu nenašlo, 22. júla 1132 došlo k bitke na rieke Slaná. Belove vojsko, podporované aj rakúskym markgrófom Leopoldom III. zvíťazilo nad vojskom Borisových stúpencov, podporovaných aj poľským kniežaťom Boleslavom III. Krivoústym. Boris bol nútený utiecť do Poľska.

Iluminácia z Obrazovej kroniky zachytávajúca oslepenie Bela II. a jeho otca Álmoša

V roku 1134 Belo uzavrel spojeneckú zmluvu s Rímskonemeckou ríšou, čím získal aj dobré vzťahy s Poľskom, ktorého panovník zložil cisárovi hold. Dobré vzťahy mal aj s českým kniežaťom Soběslavom I., ktorý sa oženil s Belovou sestrou Adelaidou. Keďže Byzantská ríša aj Benátky boli zaneprázdnené konfliktmi s Normanmi na Sicílii, Belo obrátil svoju pozornosť na Balkán. V roku 1135 získal od Benátok mesto Split. V nasledujúcom roku ovládol územie Ramy v centrálnej časti Bosny, čiže k titulu kráľov pribudol titul kráľ Ramy. Počas tzv. Anaklétovej schizmy, kedy boli s rozdielom len niekoľkých hodín právoplatne zvolení dvaja pápeži, sa Belo postavil na stranu pápeža Inocenta II.

V posledných rokoch vlády sa kráľ oddal nadmernému pitiu vína. Zomrel 13. februára 1141. Pochovaný bol bazilike v Stoličnom Belehrade, vedľa svojho otca, ktorého pozostatky doviezli v roku 1137 z Byzantskej ríše

Výjav zachytávajúci popravu realizátorov oslepenia Álmoša a Bela II. na kráľovskom sneme v Arade

• Vladimír Segeš a kol.: Kniha kráľov. (Bratislava, 2006). ISBN 80-10-01091-X

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Belo II. (Uhorsko)