Svidnička
| Svidnička | |||
| obec | |||
 Pohľad na Svidničku | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | ||
| Okres | Svidník | ||
| Región | Šariš | ||
| Nadmorská výška | 317 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°23′03″S 21°34′09″V | ||
| Rozloha | 5,72 km² (572 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 137 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 23,95 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1572 | ||
| Starosta | Anna Paňková[3] (SMER-SD, MOST-HÍD) | ||
| PSČ | 090 02 (pošta Kružlová) | ||
| ŠÚJ | 527858 | ||
| EČV | SK | ||
| Tel. predvoľba | +421-54 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Svidnička | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Obec podľa písomných dokumentov bola založená v rozpätí rokov 1553 – 1572 Šeredyovcami, majiteľmi Makovického panstva. Obec je v makovickom urbári spomínaná v roku 1572.
Po neúspešnom povstaní Františka II. Rákociho začiatkom 18. storočia Bolo makovické panstvo konfiškované a rozdelené. Časť majetkov získal gróf Aspremont, manžel Juliany Rákociovej, časť Sirmayovci a menšiu časť Erdődyovci. Po zmene majiteľom bol zväčšený útlak obyvateľov,ktorý v roku 1712 bol zavŕšený hromadným útekom poddaných.
V roku 1787 mala obec 28 domov a 150 obyvateľov,
v roku 1828 mala 31 domov a 250 obyvateľov.
Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. K dedinským remeslám patrilo košikárstvo, tesárstvo, tkáčstvo, ale i kolesárstvo a výroba šindľov. Obec bola v oboch svetových vojnách veľmi poškodená. Obyvatelia v čase socialistickej výstavby pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníku v okresnom stavebnom podniku, Strojárňach potravinárskeho priemyslu a Odevných závodoch kapitána Jána Nálepku a v Tesle Stropkov. V 70. a 80. rokoch v obci úspešne prosperovala poľnohospodárska výroba, ktorá mala črty priemyselnej výroby a v nej pracovalo značné množstvo dedinčanov.[4]
Názvy obce:
Zydnicza, Szuygniczka,
- 1618 Swidniczka
- 1773 Szvidniczka, Swidniczka,
- 1786 Swidnicschka,
- 1808 Szvidnicska, Swidníček,
- 1863–1902 Szvidnicska,
- 1907–1913 Kisfagyalos,
- 1920 Svidníčky,
- 1927– Svidnička
Symboly obce
Erb
V zelenom štíte vľavo striebroodetý pastier v pravici so strieborným bičom na zlatom bičisku, vpravo od neho dva strieborne prekrývajúce sa semhľadiace voly v zlatej zbroji.
Terajší erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva 5. júla 2004, č. OZ – 3/2004 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S – 317/204.
Symbolika pastierstva podľa staršieho odtlačku pečatidla obce z roku 1787.
Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/8), zelenej (1/8), bielej (1/8), zelenej (1/8), žltej (1/8), zelenej (1/8), bielej (1/8) a zelenej (1/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo
V roku 1995 v obci boli najpočetnejšie rodiny s týmito rodinnými menami:
Bogdaník; Bogdanik; Cerula; Dobrocký; Ducár; Friga; Fuga; Grocký; Hičar; Hičár; Holovač; Holováč; Hvizd; Južanin; Kandravý; Kněžík; Kobularčik; Kováč; Leškanin; Mackanin; Marčišin; Paňko, Pich; Rodák; Reňak; Rudý; Sabat; Simočko; Skirko; Soľanka; Suvák; Ščerba; Šott; Štec; Štefanco; Štenhura; Timan, Vapnár, Varchol, Vasilenko; Vojtašek; Židiak;
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- SVIDNIČKA. In: KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. s. 110.
