Korejovce

Korejovce zaberajú rozlohu s pozemkami, ktoré sú ich súčasťou, 405 ha. Nadmorská výška v strede obce je 330 m n. m, v katastri obce od 310 – 534 m. Korejovce ležia v severnej časti Nízkych Beskýd v doline potoka Hrišov. Mierne členitý povrch chotára tvoria flyšové súvrstvia. Prevláda listnatý les s porastom buka.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1600, kde v literárnych prameňoch je uvádzaná pod názvom Kerowche, v roku 1618 je zapísaná pod názvom Koreocz, v roku 1773 Korejocz, Korejowcze, v roku 1786 Korejócz, Korejowce, v roku 1808 Korejócz, Korejowce, Kořejowce, v roku 1863–1902 Korejóc, v roku 1907–1913 Koróc, od roku 1920 až do dnešných dní – Korejovce.

Korejovce patrili do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku ČSR boli súčasťou Prešovského kraja až do nového územnosprávneho usporiadania v roku 1960, kedy sa stali súčasťou Východoslovenského kraja a okresu Bardejov. Od roku 1968 sú znovu nedeliteľnou súčasťou Svidníckeho okresu.

Obec založili v rokoch 1573 až 1598. Patrila panstvu Makovica. Roku 1713 – 1714 obec bola vyľudnená, 1787 mali Korejovce 22 domov a 133 obyvateľov, v roku 1828 25 domov a 194 obyvateľov. V roku 1940 obci bolo postavených 19 domov v ktorých žilo 139 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch.

Za prvej ČSR sa mnohí vysťahovali.

Počas karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 cez Korejovce sa usilovali postúpiť vojenské jednotky Červenej armády 67. streleckého zboru 38. armády.

Nemecké vojska mali obsadené dominujúce kóty Javorie (534 m), Hrabov, Kobyliakov vrch a Zapílu.

V doline sú dodnes viditeľné stopy po ťažkých vojenských bojov, predovšetkým početné záseky, zákopy a palebné postavenia delostrelectva a zemľanky. Dedina počas bojov bola takmer zničená.

Časť obyvateľov trvalé žijúcich v obci do roku 1990 pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Košiciach a v Česku. V 90. rokoch 20. storočia po reštrukturalizácia podnikov obyvatelia obce vycestovali za prácou do zahraničia. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci.

Obec vždy patrila medzi malé osady. V roku 1869 mali Korejovce 62 obyvateľov, v roku 1880 - 77 obyvateľov, 1890 – 96 obyvateľov, v roku 1900 – 106 obyvateľov, v roku 1910 – 104 obyvateľov, v roku 1921 – 103 obyvateľov, v roku 1930 – 117 obyvateľov, v roku 1940 – 139 obyvateľov, v roku 1948 – 131 obyvateľov, v roku 1961 – 141 obyvateľov a v roku 1970 – 141 obyvateľov.

V roku 1995 v obci sa nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DUCÁR, FARKÁŠ, FEK, FRANČÁK, GOČ, HOMZA, KAŇUK, KARČÁK, LACA, MIKULA, SAGAN, VANČIŠIN, ŽÁK.

Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1764

Cerkov v Korejovciach patrí do súboru národných kultúrnych pamiatok

V obci je na plytkom kamennom základe drevená, zrubová trojpriestorová cerkov východného obradu Ochrany Bohorodičky, ktorá bola postavená v roku 1761 a od roku 1968 je národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky.

Veža cerkvi vystupuje z hmoty sakrálneho objektu a tvorí podvežie v ktorom je malá vstupná predsieň. Veža, stanová strecha nad loďou a sedlová strecha nad svätyňou sú zakončené šindľovými cibuľkami s kovanými železnými krížmi.

Objekt cerkvi je v exteriéri chránený pred poveternostnými vplyvmi vertikálne kladenými smrekovými doskami s lištami. Strecha cerkvi je pokrytá šindľom. V interiéri cerkvi je nekompletný ikonostas z ktorého sa zachovali sa len fragmenty. Pochádza z druhej polovice 18. storočia.

Ikonostas má netypickú štvorradovú architektúru, pričom sú ikony poskladané na štyroch poschodiach.

Pred objektov cerkvi je drevená zvonica, v ktorej sú 3 zvony. Na jednom zvone z roku 1769 je nápis s reliéfom svätej Rodiny. Druhý zvon z roku 1771 má nápis a reliéf s dekórom kríža, pod ním Panna Mária Sedembolestná, sv. Trojica. Tretí z roku 1835 s dekórom dubových listov a nápisom.

V obci sa nachádza vojenský cintorín z prvej svetovej vojny, zrekonštruovaný v roku 2004, za podpory rakúskej organizácie starajúcej sa o vojnové hroby.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korejovce