Havranec
Havranec je obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji.
| Havranec | |||
| obec | |||
 | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | ||
| Okres | Svidník | ||
| Región | Šariš | ||
| Vodný tok | Svidničanka | ||
| Nadmorská výška | 385 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°24′40″S 21°33′20″V | ||
| Rozloha | 7,64 km² (764 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 13 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 1,7 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1618 | ||
| Starosta | Milan Ščerba[3] (SNS, MOST-HÍD, SME RODINA) | ||
| PSČ | 090 02 (pošta Kružlová) | ||
| ŠÚJ | 527301 | ||
| EČV | SK | ||
| Tel. predvoľba | +421-54 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Havranec | |||
| Webová stránka: havranec.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Havranec je obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji. Nachádza sa na rozhraní Ondavskej a Laboreckej vrchoviny v severnej časti Nízkych Beskýd v pramennej oblasti potoka Svidničanka. Kataster obce o rozlohe 764 ha je vo výške 385 m nad morom v strede obce, až 705 m n. m. pri štátnej hranici s Poľskom. Do katastra obce zasahuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty a tiež tam vyviera minerálny prameň. Členitý povrch katastra s hlbokými dolinami tvoria flyšové súvrstvia, ktorý pokrýva súvislý listnatý les s porastom buka a v menšom rozmere aj brezy.
Symboly obce
Erb a vlajka
V červenom štítne na čiernej, veľkými striebornými skalami prekrytej pažiti dve strieborné sekery na zlatých skrížených poriskách.
Tento erb bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva dňa 10. januára 2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou B – 201/2006.
Za základ erbu bol vzatý odtlačok pečatidla pečiatka z roku 1868 na ktorej je vyobrazený zamestnanecký motív, charakterizujúci lesné práce a domácu výrobu šindľov.
Autorom erbu je Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
Vlajka obce pozostáva z štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (2/9), červenej 3/9), bielej (1/9) a čiernej (3/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo
Havranec je jedna z najmenších obcí na Slovensku podľa počtu obyvateľov. Menšia je napr. obec Príkra, ktorá má 12 obyvateľov (31.12.2019).
V obci Havranec v roku 1995 nachádzali priezviská týchto rodín Adamčík, Bilas, Leľo, Ozogár, Rodák, Sadiv a Ščerba.
K 31. 12. 2015 v obci žilo 13 občanov z ktorých 50 % sa hlásilo k slovenskej, 40 % k rusínskej a 10 % k ukrajinskej národnosti. V produktívnom veku boli len štyria muži.
V obci sa nachádza drevený gréckokatolícky chrám (cerkev) Premenenia Pána z roku 1968.
Dejiny
Obec vznikla v období rokov 1598 až 1618 na hradnom panstve Makovica. V historických dokumentoch bola doložená v 1618 roku ako Gavriniecz.
Názov obce sa vyvíjal nasledovne:
- 1773 - Gawranecz, Gavranecz,
- 1808 - 1863 - Gavranyecz, Gawranec,
- 1863 - 1882 - Gavranec,
- 1888 - 1902 - Gavranyec,
- 1907 - 1913 - Kishollód,
- 1920 - Gavranec,
- 1927 - Havranec.
V roku 1787 mala obec 8 domov a 58 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 79 obyvateľov.
Vojenské pohrebisko z 1. svetovej vojny
Na havraneckom cintoríne je vojenské pohrebisko z prvej svetovej vojny (1914-1915) s 12 pochovanými rakúsko-uhorských vojakmi v 5 hroboch. Momentálna lokalita miesta posledného odpočinku vznikla exhumáciou zakopaných vojakov v chotári obce, policajtmi Československej republiky zo žandárskej stanice v Kapišovej.
Posledná pietna rozlúčka bola vykonaná v dňoch 26. – 27. apríla 1922. V rove č. 2 sú pozostatky neznámeho rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského majora Pešieho pluku č. 73 z českého Chebu.
Nad hrobmi je kovový kríž s textom „ Na pamiatku padlým z prvej svetovej vojny“. Miesto posledného odpočinku vojakov je starostlivo ošetrované.
Pri karpatsko-duklianskej operácie od októbra do novembra 1944 obec bola značné poškodená.
V katastri obce boli rozsiahle lesy. Obyvatelia obce pracovali v lesoch a od 17. storočia boli známi a vyhľadávaní šindliari.
Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Po socializácii obce v obci vzniklo JRD, kde boli využívané najmodernejšie poľnohospodárske stroje. Po rozpade družstva po roku 1990 a v nových spoločenských podmienkach zostáva veľká časť poľnohospodárskej pôdy nevyužitá.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
Literatúra
- DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007. 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5
- DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
- Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
- Prvá svetová vojna – pozabudnuté cintoríny. Zost. M. Mikita, Svidnik : Regionálna rozvojová agentúra Svidník, 2006, 220 s. ISBN 80-967898-8-0.
- SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
- SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
- SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.3 -12* ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
- Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.
