Medvedie
Medvedie je obec s historickou potočnou obojstrannou zástavbou na brehoch potoka Hrišov. Je položená v severnej časti Nízkych Beskýd v blízkosti hranice s Poľskou republikou. Medvedie sa rozprestiera medzi chotármi obcí na sevorovýchode s Krajnou Porúbkou, na severozápade so Šarbovom, juhovýchodne s Krajnou Bystrou a juhu Korejovcami. Obec dejinne patrila do regiónu Šariš, panstvu Makovica a do Svidníckeho okresu.
Medvedie | |||
obec | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | ||
Okres | Svidník | ||
Nadmorská výška | 365 m n. m. | ||
Súradnice | 49°23′57″S 21°38′25″V | ||
Rozloha | 5,05 km² (505 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 46 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 9,11 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1572 | ||
Starosta | Juraj Červák[3] (MOST-HÍD) | ||
PSČ | 090 05 (pošta Krajná Poľana) | ||
ŠÚJ | 527556 | ||
EČV | SK | ||
Tel. predvoľba | +421-54 | ||
Telefón | 054 / 759 32 93 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Medvedie | |||
Webová stránka: medvedie.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Medvedie je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Nadmorská výška v strede obce je 365 m n. m. Obec obklopujú zo severovýchodu vrch Čierťaž s nadmorskou výškou 558 m n. m., južne vrch Ščob s výškou 518,1 m a západne vrch s názvom Vrch 520,8 m n. m. Rozloha mierne členitého povrchu katastrálneho územia je 505 ha a tvoria ho flyšové vrstvy a svahové hliny.
Prevláda lesný porast s prevahou buka, brezy a borovice. Je tu sírnatý minerálny prameň.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1573, kde sa spomína ako osada Medvecza. Neskôr sa názvy osady jazykovo upravovali ako napríklad v roku:
- 1618 – Meduedza, Medueza,
- 1773 – Medvecza, 1786 Medwecza,
- 1808 – Medvecza, Medwědica,
- 1863 – 1882 Medvedzse,
- 1888 – 1902 Medvedze,
- 1907 – 1913 Kismedvés,
- 1920 – Medvedze, Medbedze,
- 1927 – 1973 Medvedzie,
- od roku 1973 – Medvedie
Obec vždy patrila medzi malé dediny Svidníckeho okresu.
Symboly obce
Erb
V modrom štíte na zelenej trávnatej pažiti stojaci zlatý medveď v striebornej zbroji. Je to hovoriaci symbol podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 30. mája 2005 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: M-170/2005.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, žltej, bielej, zelenej a bielej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo
Z prvých súpisov obyvateľstva sa dozvedáme, že v roku 1787 mala 19 domov a 131 obyvateľov, v roku 1828 mala 35 domov a 276 obyvateľov. V roku 2004 žilo v obci len 58 občanov. Obyvatelia boli prevažne poľnohospodári, ktorých produkcia plodín vychádzala z klimatických podmienok a možnosti ktoré dávala bonita pôdy. Spravidla pestovali ovos, pohanku, jačmeň, ľan, konope, zemiaky a iné plodiny potrebné k zabezpečeniu chovu hovädzieho dobytka. Tým, že naokolo v chotári obce rástla borovica cez zimné obdobie vyrábali šindeľ.
Vojnové pohrebisko z 1. svetovej vojny
Na miestnom cintoríne policajti Česko-Slovenskej brannej moci, po vykonaných exhumáciách, zriadili v roku 1922 vojenské pohrebisko so 43 hrobovými miestami. V 38 hroboch spí svoj večný sen 58 príslušníkov 10. jazdeckej divízie 3. cárskej ruskej armády, ktorí v tomto priestore viedli, po prekročení štátnej hranice a karpatských hrebeňov, od septembra 1914 do apríla 1915 bojovú činnosť. Pri nenávratných stratách nemala dôstojnícka cárska elita zabezpečenú činnosť tylových jednotiek na pochovávanie mŕtvych.
Padlých exhumovaných vojakov preto pochovávali čs. policajti tak, ako ich našli, v jamách rozptýlených po medvedskom chotári. V ďalších 5 masových hroboch sú uložené ostatky 58 neidentifikovateľných tiel.
Po vzniku Česko-Slovenskej republiky v roku 1918 sa mnohí občania obce vysťahovali do iných krajín a oblasti novej republiky. V čase karpatsko-duklianskej operácia v októbri až novembri 1944 bola obec zničená. V predchádzajúcich obdobiach pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. V čase socializácia pôda bola združstevnená a v obci vzniklo JRD. Po vybudovaní Východoslovenských železiarni v Košiciach mladá dorastajúca generácia odchádzajú za prácou do Košíc a iných priemyselných podnikov na okolí.
V obci MEDVEDIE v roku 1995 sa nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Bobák; Breznoščák; Červák; Ducár; Fecenko; Feckanič; Feckanič; Frančák; Fučila; Furčák; Harajda; Hojda; Humeník; Gula; Lipinsky; Močilenko; Moľ; Oprondko; Petný; Sedlák; Sejkanič; Štefanco a Vančišin.
V obci sa nachádza drevená cerkev, ktorú v časoch moru preniesli zo susednej obce Šarbov, kde ho najskôr celý po kusoch rozobrali a v Medveďom znova poskladali.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.