Cernina
Cernina (rusínsky: Цернина) je obec na Slovensku v okrese Svidník. Väčšina obyvateľov obce rozpráva rusínskym jazykom.
| Cernina | |||
| obec | |||
 | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | ||
| Okres | Svidník | ||
| Región | Šariš | ||
| Nadmorská výška | 326 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°17′50″S 21°28′26″V | ||
| Rozloha | 13,1 km² (1 310 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 581 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 44,35 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1414 | ||
| Starosta | Helena Madzinová[3] (SMER-SD, MOST-HÍD) | ||
| PSČ | 090 16 | ||
| ŠÚJ | 527211 | ||
| EČV | SK | ||
| Tel. predvoľba | +421-54 | ||
| Adresa obecného úradu |
Cernina 65 090 16 Cernina | ||
| E-mailová adresa | [email protected] | ||
| Telefón | 054 / 788 12 13 | ||
| Fax | 054 / 788 12 13 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Cernina | |||
| Webová stránka: obeccernina.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Symboly obce
V červenom štíte je vo vysokej zelenej pažiti medzi dvoma prirodzenými listnatými zelenými striebrokmennými stromami kráčajúci strieborný obrátený jeleň v zlatej zbroji. Znamenie erbu má poľovnícky motív a je z mladšieho obecného pačatidla z roku 1868. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 27. decembra 1999 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom, HR: C-84/1999. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.
Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, žltej, bielej, žltej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Sčítanie obyvateľov v roku 2011
Obyvateľstvo podľa materinského jazyka
- Rusíni – 44.46 %
- Slováci – 34.95 %
- Rómovia – 13.32 %
- Ukrajinci – 0.17 %
- Maďari – 0.17 %
- Nezistené – 6.92 %
Obyvateľstvo podľa národnosti
- Slováci – 65.4 %
- Rusíni – 14.36 %
- Rómovia – 12.46 %
- Ukrajinci – 0.69 %
- Maďari – 0.17 %
- Nezistené – 6.92 %
Vojenský cintorín z prvej svetovej vojny
Na cerninskom vojnovom pohrebisku z prvej svetovej vojny sa nachádza 70 masových hrobov. Je v nich pochovaných 326 vojakov tarnopoľského Pešieho pluku 15, rakúsko-uhorskej armády. Tarnopoľský pluk spravidla tvorili vojaci rakúskej Haliče, ktorí boli rusínskej národnosti. S nimi boli taktiež vojaci poľského pôvodu. Medzi pochovanými príslušníkmi pluku sú uložené aj ostatky vojakov cárskej ruskej armády.
V roku 1930 dostal cintorín konečnú podobu poslednou exhumáciou roztrúsených vojenských hrobov v katastri obce. Na vojnový cintorín v Cerine bolo z Makovice prenesených 15 telesných ostatkov a z vojenského cintorína na Širokej hore 223 zvyškov tiel vojakov. Identifikovateľné však boli len ostatky 30 Poliakov, 18 Rumunov, dvoch Rusov a jedného Juhoslovana. Identita ostatných pochovaných vojakov nie je známa.
Starostlivosťou o vojnový cintorín bola v medzivojnovom období 30. rokoch 20. storočia poverená Žandárska stanica v obci Rovné. Dnešnú podobu pohrebisko získalo rozsiahlou rekonštrukciou v prvom decéniu 21. storočia.
Literatúra
- DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
- DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007, 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
- SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
- SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
- Slepcov Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.:: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.5
- ŠUMICHRAST PETER: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
- Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné ;
Kultúra a zaujímavosti
Cirkev
- Chrám svätých Kozmu a Damiána (1805)
- Kaplnka Presvätej Bohorodičky
- Kaplnka svätého Kríža
- Zoznam farárov
- Ján Kurimský 1752 – 1778
- Ján Masica
- Michal Masník 1778 – 80
- Peter Hvozdovič 1780 – 1816
- Michal Hvozdovič 1816 – 68
- Michal Hvozdovič 1868 – 89
- Michal Hvozdovič 1889 – 1917
- Emil Žedeni 1917 – 22
- Ján Haľko a Emil Kellö 1922 – 23
- Mikuláš Kellö 1923 – 46
- Mikuláš Hricov 1946 – 50
- Mikuláš Hricov (excur. zo Svidníka) 1968 – 69
- Mikuláš Čečko 1969 – 73
- Michal Baraník 1973 – 94
- Pavol Litavec 1994 – 97
- Michal Kočiš 1997 – 2009
- František Kuzmiak 2009-2019
- ThDr. PaedDr. Štefan Pacák, PhD. 2019- súčasnosť
Šport
Z obce pochádza jeden z priekupníkov kulturistiky na Slovensku, Juraj Pipasik.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
