Hermanovce

Hermanovce sa spomínajú už pred rokom 1320 ako villa Hermani na území panstva Svinia. V roku 1373 ako Nagy Hermany. V roku 1373 na jej území mala rodina Synka na svojom majetku 18 poddaných robotníkov. V roku 1869 už v obci žilo 660 obyvateľov, v roku 1990  – 832, v roku 1961 – 1329, 1970 – 1416 a pri ostatnom sčítaní ľudu v roku 2001 už 1452 obyvateľov. V roku 1828 bolo v obci 88 domov, v roku 1984 – 350 a v roku 2005 už 400.

Zachovala sa povesť o tom, že Grejtákovci, Lechmanovci, Plačkovci, Koneční a Vaňovci boli prvými obyvateľmi dediny, ktorá bola na sever od terajšej polohy obce. Keď raz boli v meste svoje domy nenašli – dedina sa prepadla.

Majiteľmi obce boli viaceré rodiny – najstaršie mená z roku 1373 sú Synka a Chirke. Neskôr Semšey, Soos, Sebesy, Bertoty, Uzs a Sztankay. V roku 1754 Hermanovce patria Réveszovi, neskôr Semsey. Od roku 1772 sa objavuje aj meno Pechy. Zaujímavosťou obce je, že za Rakúsko-Uhorska ju tvorili dve obce, ktoré navzájom delil potok Hermanka. Ešte do polovice 19. storočia mala aj dve pozemkové knihy. Po pravej strane potoka boli Sztankay–Hermanovce a po ľavej zasa Semšey-Hermanovce. Údajne v obci boli aj dvaja richtári.

Obyvatelia sa v prevažnej miere zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovčiarstvom, plátenictvom a zaznamenalo sa i pálenie kolomaže.

Najstaršou pamiatkou v obci je rímskokatolícky kostol sv. Alžbety. Pôvodne drevený kostol sa spomína už v roku 1438. Románsky kostol dala v 19. storočí o bočné kaplnky rozšíriť Barbora Bereczky, manželka Františka Pechyho. Dokončené boli v roku 1840. Pred kostolom stojí na šiestich kamenných stĺpoch mauzóleum. Dala ho v roku 1818, po smrti manžela, postaviť tiež Barbora Bereczky. Po jeho boku je tam aj pochovaná. Zomrela 9. mája 1841.

V dedine býval aj zeman Adam Semšey a jeho synovia Richard a Pavel. Odišli z obce v roku 1905 a ich majetok bol rozobraný. Kaštieľ kde donedávna sídlila základná škola bol práve ich. Neskôr, až do roku 1945 ho vlastnil Alexander Pechy – zomrel v liečebnom ústave vo Vyšných Hágoch 11. februára 1945. Jeho syna Juraja odviezli ruskí vojaci po prechode frontu na Donbas do Ruska, kde zomrel. Dosiaľ žije jeho manželka Klára. Časom prešli kúpou i ostatné kaštiele – starý kaštieľ Semšeyovcov v roku 1911 kúpili Ján Šeliga, Antona a Terézia Kauzlaričová a Tomáš Pavlič. Druhý kaštieľ odkúpili rodiny Kravcová a Hrabčaková. Tretí na prostriedku obce Jozef Adam a Matej Adam.

Kronika zachytáva aj fakt, že základná škola v obci bola od založenia cirkevná – rímskokatolícka. Zoštátnená bola v roku 1945. Od roku 1947 bola z pôvodne 4-triednnej školy vytvorená meštianska škola, ktorú navštevovali aj deti z okolitých obcí – až do roku 1980. Materská škola vznikla v roku 1946.

Obec mala ako prvá vo vtedajšom Sabinovskom okrese, v roku 1948, postavenú budovu Potravného družstva. Dnes je v nej kultúrny dom. Každý člen družstva dával vklad 2 000 korún – Ústredný zväz potravných družstiev dotoval stavbu sumou 650 000 korún.

Roľnícke družstvo v obci vzniklo v roku 1959.

K novodobej histórii obce Hermanovce nerozlučne patrí aj meno Prof.ThDr. Štefana Hlaváča, profesora, biskupského radcu, veľkého ľudomila a priateľa mládeže, ktorý bol od 17. decembra 1957 až do 11. februára 1983 správcom fary v Hermanovciach.[4]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hermanovce