Vápeník

Obec Vápeník sa rozprestiera v severnej prihraničnej časti Nízkych Beskýd s Poľskou republikou v doline miestneho potoka ústiaceho do Svidníčky. Nadmorská výška v strede obce je 448 m a v katastri 360 – 667 m.

Členitý povrch územia obce pozostáva z treťohorného flyšu (súvrstvia morských pieskovcových a bridlicových usadenín, ktoré sú bez skamenelín). V okolí obce sú lesné porasty s bujnou vegetáciou brezy, buka a hrabu. V blízkosti obce sa nachádza minerálny prameň Pomirky.

Na západe obec susedí s Dlhoňou, na západe s Kečkovcami, na severe s Havrancom a na juhu so Svidničkou a Belejovcami.

V zachovaných historických dokumentoch Makovického panstva sú údaje, že v rokoch 1573 – 1598 vznikli na území dnešného chotára obce dve menšie osady, ktoré boli pomenované ako Vápené pri Kečkovciach a Vápené pri Svidničke. Patrili panstvu Makovica.

Historický vývoj názvu obce

Prvá písomná zmienka o obci je doložená z roku 1600 ako Vapene Uiszeswidnicze, Vapene Certhakechkouech, neskôr od roku

1618 ako Also Wapennik, Kuchtocz alias Felső Wapennik,

1773 Vappenik, Wappenik,

1786 Wapenik,

1808 Vapenyik, Wápeník,

1863–1882, 1898 – 1902 Vapenik,

1888 – 1895 Vapenyik,

1907 – 1913 Mészegető,

1920 – Vápeník.

V roku 1618 sú uvedené ako Vyšný Vápeník a Nižný Vápeník. Do roku 1697 obce splynuli.

Obec založili usadlíci so šoltýsom (richtárom) podľa zákupného práva, v ktorom tamojší dedinčania neboli povinní platiť daň. Obec patrila panstvu Makovica a mala šoltýšske a poddanské obyvateľstvo. V roku 1618 šoltýšstvo s mlynom patrilo trom domácnostiam a hospodárilo tu 13 sedliackych domácnosti. Postupne počet obyvateľov a domov vzrástol, avšak nikdy neprekročil počet obyvateľov 200 a počet domov 35.

Začiatkom 18. storočia v rokoch druhého decénia 1713 – 1714 v dôsledku ťaživej hospodárskej situácie sa útekmi poddaných z obce takmer vyľudnila.

V roku 1787 obec mala 26 domov a 159 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 208 obyvateľov.

Obyvatelia sa v dôsledku prírodných podmienok a ekonomických možností spravidla zaoberali poľnohospodárstvom. Okrem sezónnych poľnohospodárskych prác sa muži zaoberali kolárstvom, stolárstvom a chovom oviec.

V polovici 19. storočia, tak ako aj v iných častiach východného Slovenská, sa značná časť obyvateľov vysťahovala a opustila svoju rodnú obec.

Na život obce a vývoj obyvateľstva vplývali rôzne spoločensko-politické, historické, hospodárske, sociálne, geografické a iné faktory v celej jej 410 ročnej histórii.

V polovici 19. storočia nastalo veľké vysťahovalectvo. Život obce poznačili dve svetové vojny, ktoré v tomto regióne viedli svoje vojenské operácie.Za I. ČSR časť obyvateľstva pracovala v lesoch. V oslobodzovacích bojoch na jeseň roku 1944 bola obec úplne zničená a po oslobodení obnovená. V januári 1945 bola obec oslobodená.

Vojnové udalosti, dnes na betónovom podstavci, pred obcou, pripomína pamätník, tank T – 34. Symbolizuje ťažké pozemné boje v období Karpatsko-duklianskej operácie.

Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Stropkove a Košiciach.

Rozmach obce nastal v 50. rokoch 20. storočia. Bola začatá radová výstavba nových domov, bol zavedený elektrický prúd a vybudovaná cesta. 3. októbra 1951 začína pravidelná autobusová doprava, ktorá spájala obec s okresným sídlom. V druhej polovici 60. rokov bola vybudovaná budova jednotného spotrebného ľudového družstva v ktorom bol obchod s potravinárskym tovarom a hasičský sklad.

V roku 1971 obec bola začlenená do JRD Kružľová a v roku 1972 je dokončený kultúrny dom, v ktorom dnes sídli obecný úrad.

V 50. rokoch účinkuje vo Vápeníku pod vedením pedagógov z miestnej školy, manželov Uramových folklórny spevácko-tanečný súbor, ktorý vystupoval na festivaloch vo Svidníku, Železovciach a vo Východnej.

V roku 1888 bola v priestore obecného cintorína bola postavená cerkov, ktorú dnes využívajú gréckokatolícki veriaci. Po prevrate v roku 1989 sa skončil ekumenizmus gréckokatolíkov a pravoslávnych veriacich. Dovtedy obidve konfesie vykonali svoje obrady v jednom kostole. Po tomto období došlo k vylúčeniu pravoslávnych z kostola. Pravoslávni veriaci vybudovali v roku 1993 svoju cerkov. V obci bola postavená fara i škola. Dnes sú obidve budovy nefunkčné.

V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Bilas, Byro, Fečo, Harviš, Kandravý, Kimák, Krajkovič, Mimovič, Ozogár, Pajkoš, Riško, Rodák, Rudý, Sivík, Sivulič, Timan, Vasilenko, Vasilko, Vasiľko, Vook, Žak.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vápeník

• Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978 str. 229