Príkra

Obec leží pri hranici s Poľskom v hornatej oblasti Laboreckej vrchoviny. Príkra sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd v kotline pri štátnej hranici s Poľskom. Mierne členitý povrch katastra tvoria flyšové vrstvy.

V okolí obce prevláda súvislý les s porastom buka a jedle. V katastrálnom území obce s výmerou 74,7 ha, je vzácny, zachovalý relikt prirodzených pralesovitých jedľo – bučín Východných Karpát s veľmi výraznou hrúbkovou a vekovou diferenciáciou. Niektoré výberové stromy a porasty boli uznané na zber semien. Najstaršie stromy majú vyše 300 rokov. Tento lesný porast patrí k Európskej zvláštnosti a vláda SR tu vyhlásila 5. stupeň ochrany.

Nadmorská výška v strede obce je 430 m, v katastri 410 – 613 m.

Obec bola historicky súčasťou Šarišskej župy a Svidníckeho okresu. Od vzniku Československej republiky bola v Prešovskom kraji a od roku 1960 bola začlenená do Východoslovenského kraja, Bardejovského okresu a od roku 1968 naspäť bola pričlenená do Svidníckeho okresu.

Cez obec preteká 4 km rieka Prikrianka. Riečka pramení na území CHKO Východné Karpaty, juhovýchodným smerom od obce v bukovom poraste, 1 km od hranice s Poľskom severovýchodne pod kótou 619,4 m, v nadmorskej výške 580 m.

V roku 1618 obec bola v dokumentoch pomenovaná Príkra.

Názov obce sa vyvíjal nasledovne:

• 1773 – 1808 – Prikra
• 1808 – 1863 – Prikra, Příkrá, Břikwa
• 1863 – 1907 – Prikra
• 1907 – 1920 – Meredély
• 1920 – 1927 – Prikré
• od 1927 – Príkra

Obec založili v rokoch 1573 – 1598. V dokumentoch patriacich k Makovickému panstvu sa spomína rok 1618. V roku 1715 – 1720 pre zlé hospodárske podmienky sa obec vyľudnila. Jej obyvatelia odišli za možnosťami obživy do úrodnejších južnejších krajov, kde bol po odchode Turkov nedostatok pracovných síl.

V 19. storočí mali tu majetok Dobrianskovci a rytier Kolbassa. V polovici 19. storočia v Príkre svoju činnosť začala rozvíjať sklárska huta. Roku 1787 obec mala 11 domov v ktorých žilo 78 obyvateľov, v roku 1828 v obci bolo 19 domov a 143 obyvateľov, v roku 1940 v obci bolo 28 domov a 160 obyvateľov, ktorí sa živili roľníctvom a pracovali v lesoch.

Na začiatku 20. storočia v obci bola píla, ktorá bola 1. svetovou vojnou značne poškodená. Po vojne spracovanie dreva už nebolo obnovené. Po dobu Československej republiky obec postihlo vysťahovalectvo. Roku 1922 v obci bol štrajk drevorobotníkov.

Dňa 4. septembra 1939 v priestore obce Príkrej pôsobili jednotky z pešieho pluku 21, (Slovenského štátu), ktorý sa zúčastnil na vojne proti Poľsku. Naši vojaci, ktorí boli mobilizovaní do brannej moci viedli bojovú činnosť na druhej strane hranice pri obci Čeremcha – Poľská republika.

Pri prechode frontu v novembri 1944 boli tu ťažké boje, ktorými obec bola veľmi poškodená.

Príkra mala v roku 1869 – 122 obyvateľov, v roku 1880 – 106 obyvateľov, v roku 1890 – 114 obyvateľov, v roku 1910 – 107 obyvateľov, 1921 – 131 obyvateľov, v roku 1930 – 146 obyvateľov, v roku 1940 – 160 obyvateľov, 1948 – 143 obyvateľov, 1961 – 113 obyvateľov a v roku 1970 spolu 73 obyvateľov.

Po oslobodení sa časť obyvateľstva odsťahovala do Česka, kde obsadzovali české pohraničie. V roku 1947 sa značná časť obyvateľov vysťahovala do ZSSR. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch v Košiciach, Svidníku a Krajnej Poľane. Dnes v obci žijú len starí obyvatelia.

Pri sčítaní obyvateľstva v 80. rokoch 20. storočia v obci boli tieto priezviská rodín:

Bilá; Blicha; Brenišin; Derco; Goldir; Grešlík; Hrib; Hrinko; Hromoho; Malinčak; Mitruška; Sluk; Suvák; Volčko.

Autobusové spojenie SAD Humenné a.s. - áno, len počas letných prázdnin v mesiaci júl a august, jeden deň v týždni v stredu, odvoz ráno a prívoz poobede.

• Ivan Skljarský – Juhasevič (* 1741 – † 1814) – rusínsky učiteľ a básnik
• Ján Capko (12. 11. 1927 Príkra)

Hrdina socialistickej práce. V roku 1972 absolvoval SPŠ strojnícku v Košiciach. Od roku 1950 pracoval vo Východoslovenských strojárňach v Košiciach ako strojný zámočník. Pracoval na rôznych stavbách ako vedúci montér, vedúci stavby, zlepšovateľ, priekopník nových foriem práce, vynikajúci organizátor. Nositeľ Radu práce MĽR 1956, Radu práce 1964 a hrdina socialistickej práce 1976.

Literatúra:

• Encyklopédia Slovenska I. zväzok A-D, Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1977, str. 300

• Blicha Michal

1930 Príkra, prodekan pedagogickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Pôsobil na katedre slovenského jazyka a literatúry PhDr., Doc. CSc.

Literatúra:

• Pedagogická encyklopédia Slovenska 2/ P-Ž, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1985, str. 663
• Štefan Capko

Klaun, mím, herec, choreograf, režisér a divadelný autor narodený v roku 1970 v Košiciach a žijúci v Prahe. Tu sa narodili jeho rodičia Štefan Capko a Helena Blichová a trávil tu s nimi pravidelne prázdniny.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príkra