Vyšný Mirošov

Vyšný Mirošov je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Vyšný Mirošov
obec
Pohľad na Vyšný Mirošov
Štát Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Nadmorská výška 345 m n. m.
Súradnice 49°23′11″S 21°26′45″V
Rozloha 12,71 km² (1 271 ha) [1]
Obyvateľstvo 598 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 47,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1567
Starosta Michal Petranik[3] (SMER-SD)
PSČ 090 11 (pošta Vyšný Orlík)
ŠÚJ 528072
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Vyšný Mirošov
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Symboly obce

Erb

V modrom štíte na zelenej pažiti vpravo je nad striebornou okrúhlou kamennou, čierno murovanou studňou zľava sa skláňajúci muž v striebornej košeli a nohaviciach, čiernej veste, klobúku a čižmách, oboma rukami držiaci strieborný džbán. Znamenie na erbe bolo vypracované podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová. Erb bol prijatý 31. decembra 1999 na rokovaní obecného zastupiteľstva a je zapísaný v heraldickom registri pod číslom: HR: V-130/1999

Vlajka

Obecná vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách 1/6 modrej, 2/6 bielej a 1/6 modrej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu.

História obce

Obec založili v rokoch 1553 – 1567. Obec je doložená z roku 1567 ako Felsö Meraso, neskôr ako Felsso Mireso (1572), Felsö Miroso, Mirosso (1618), Miroscha (1786), Horní Mirosa (1808), Vyšný Mirošov (1920); maďarsky Felsőmirossó, Felsőmerse.

Najstaršia písomná správa o existencii obce je v listine z roku 1567. Jedná sa o záznam výmeru chotára Vyšného Mirošova na účely novej výstavby. V tomto prípade sa potvrdzuje, že Vyšný Mirošov má pravdepodobne čas svojho „narodenia“ na začiatku 15. storočia, lebo 8-ročný rozdiel medzi dosiaľ známymi údajmi dvoch príbuzných osád je veľmi krátky.

Vyšný Mirošov patril v tom období panstvu Makovica. Makovické panstvo poslalo „brata Miroša“, aby začal budovať novú osadu – Vyšný Mirošov (1957). V jeho osade žila rodina šoltýsa a tri železiarske rodiny. Išlo však o vitálnych obyvateľov, keď do roku 1600 zabezpečili výstavbu už vtedy veľkej obce s 19 poddanskými a jednou až dvoma šoltýskymi chyžami (domami). Osadníkom štyroch šoltýskych dvorov patril mlyn (1618), ale počet domov sa neskôr zmenšil o päť. V obci pôsobil pravoslávny duchovný (baťko) a pribudli dve železiarske rodiny.

Roku 1781 kráľ Jozef II. vydal rozkaz o novej komasácii, t.j. o zavedení pozemkového katastra (súpis pozemkov s opisom a podrobnými údajmi o ich charakteristike). Pôda poddaných bola oddelená od panských pozemkov a táto skutočnosť, zvýhodňujúca pánov, bola zapísaná do osobitných katastrálnych kníh.

V 18. storočí patril Vyšný Mirošov Aspremontom. V rokoch 1850 – 1890 tu bolo veľké vysťahovalectvo. V 19. storočí obec patrila Széchényiovcom.

1. svetová vojna: V rokoch 1914 – 1915 obsadilo Vyšný Mirošov ruské vojsko.

Časť obyvateľov pracovala v priemysle vo Svidníku.

2. svetová vojna: V rokoch 1941 – 1945 bola obec tiež oslobodená ruským vojskom.

Na česť sovietskych letcov je v obci postavený pamätník.

Počas obdobia komunizmu obyvateľstvo obce pracovalo hlavne na obecnom družstve (statky kráv a prasiat), ktoré je dnes už iba ruinami.

Súčasnosť

V súčasnosti sa v centre obce nachádza chrám pravoslávnej cirkvi, v ktorej sa nachádza nádherný ikonický oltár z storočia.

Pri jeho blízkosti sa nachádza vystavený dom smútku a hlavný obecný cintorín.

Galéria
  • Pamätné miesto na vojenskom cintoríne z 1. svetovej vojny
  • Obecný úrad Vyšný Mirošov
  • Pamätník pre sovietskych letcov z 2. svetovej vojny
  • Ruiny družstva Vyšný Mirošov (obdobie socializmu)
  • Kostol
  • Tabuľka s názvom obce v slovenčine a rusínčine

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.