Rakovčík
| Rakovčík | |||
| obec | |||
 Pohľad na Rakovčík | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | ||
| Okres | Svidník | ||
| Nadmorská výška | 226 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°14′30″S 21°34′48″V | ||
| Rozloha | 4,67 km² (467 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 168 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 35,97 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1572 | ||
| Starosta | Iveta Horvatová[3] (SMER-SD, SNS, MOST-HÍD) | ||
| PSČ | 089 01 (pošta Svidník) | ||
| ŠÚJ | 527769 | ||
| EČV | SK | ||
| Tel. predvoľba | +421-54 | ||
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Rakovčík 47
089 01 Svidník | ||
| E-mailová adresa | poslať email | ||
| Telefón | 0905/841 959 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Rakovčík | |||
| Webová stránka: rakovcik.ou.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha a rozloha
Obec Rakovčík sa nachádza na severovýchode Slovenska, približne 8 km južne od okresného mesta Svidník na hornom toku rieky Ondava. Katastrálne územie obce sa rozprestiera na výmere 467 ha.
Chotár Rakovčíka susedí na severe s obcou Mestisko, na severozápade s Mlynárovcami, na východe s katastrom obce Duplín, na juhu so Šarišským Štiavnikom a na juhozápade s obcou Beňadikovce.
Rakovčíkom preteká Studený potok, do ktorého sa v obci vlieva Bezmenný potok.
Najvyšší bod obce dosahuje výšku 494 m n. m. , neďaleko od kóty Kochman (500,5 m n.m.).
Demografia
Sčítanie 2011
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 Sčítanie 2011 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 175 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 69,71 % | |||
| rusínska | 14,29 % | |||
| ukrajinská | 0,57 % | |||
| česká | 0,57 % | |||
| poľská | 14,29 % | |||
| nezistená | 0,57 % | |||
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
| Počet obyvateľov: 175 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenský | 33,71 % | |||
| rusínsky | 49,71 % | |||
| český | 0,57 % | |||
| poľský | 14,29 % | |||
| nezistený | 1,71 % | |||
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 175 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 22,29 % | |||
| Gréckokatolícka cirkev | 76,00 % | |||
| Pravoslávna cirkev | 0,57 % | |||
| nezistené | 1,14 % | |||
História
Obec je doložená z roku 1572 ako Rakowcz, neskôr ako Rakocz (1618), Rakowce (1808), Rakovec (1920), Rakovčík (1927); maďarsky Rakóc, Felsőrákoc.
Obec patrila panstvu Makovica. Obyvatelia pracovali v v lesoch a chovali dobytok. V 19. storočí tu mali majetky Holländerovci.
V roku 1787 mala obec 22 domov a 160 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 202 obyvateľov. V rokoch 1850 – 1880 tu bolo veľké vysťahovalectvo. Začiatkom 1. svetovej vojny ju obsadilo ruské vojsko.
V čase 2. svetovej vojny v obci bývala židovská rodina Rozembergovcov. V roku 1942 však bola odsunutá na neznáme miesto, a o jej ďalšom osude nie sú žiadne informácie.
Hoci obec nezasiahla priama vlna bombardovania,jej obyvatelia boli pred nemeckými vojakmi evakuovaní. 8. 4. 1944 tu partizáni zo skupiny Čapajev demolovali diaľkové telefónne vedenie nemeckej armády. Bola to jedna z prvých partizánskych akcií na východnom Slovensku. Obec bola sovietskym vojskom oslobodená 18. januára 1945.
V bývalom dome Rozembergovcov bola zriadená škola. V roku 1960 bol na MNV zavedený prvý telefón. O rok neskôr bola založená Miestna ľudová knižnica, ktorá funguje do súčasnosti.
Súčasnosť
V súčasnosti sa obec zapája do rôznych projektov, vďaka ktorým sa zlepšuje životná úroveň občanov, ako aj vzhľad obce. V posledných rokoch bolo postavené multifunkčné ihrisko, hasičská zbrojnica, prebehla rekonštrukcia budovy obecného úradu, miestneho rozhlasu, regulácia potoka, oplotenie cintorína a iné.
Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky
V obci sa nachádza gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1890. Chrám je postavený v klasicistickom štýle a má pôvodnú kamennú vežu. Bol viackrát renovovaný, posledná veľká rekonštrukcia sa konala v roku 2010. Obnovený interiér a oltár posvätil prešovský arcibiskup-metropolita Ján Babjak. V roku 2015 prebehla ďalšia rekonštrukcia a v chráme bolo nainštalované podlahové kúrenie. Chrám bol v roku 1988 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Symboly obce
Erb
V modrom štíte na zelenej pažiti je strieborný kosák so zlatou rukoväťou. Znamenie erbu tvorí roľnícky nástroj a je vyhotovený podľa pečatidla obce z roku 1868. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom v roku 2002 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: R-91/2002. Autormi erbu sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách 2/6 bielej, 1/6 modrej, 2/6 žltej a 1/6 zelenej . Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Osobnosti obce
Ladislav Macko (*1954) - skladateľ rusínskych ľudových piesní
Jaroslav Ivančo (*1971) - poslanec NRSR, štátny tajomník MŠVVaŠ SR
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
