Krajné Čierno

Krajné Čierno je v Nízkych Beskydách a patrí do Laboreckej vrchoviny. Nadmorská výška v strede obce je 324 m a v katastri od 290 až po 500 m n. m. Historicky bola obec súčasťou Makovického panstva a patrila do Šarišskej župy a svidníckeho okresu. Po vzniku ČSR patrila do Prešovského kraja. V roku 1960, po vzniku nového územnosprávneho členenia. bola súčasťou Východoslovenského kraja a Bardejovského okresu. Od roku 1968 bola obec znova začlenená do Svidníckeho okresu. V okolí obce je bukový les, v ktorom je aj breza.

Cez obec preteká 5 km potok Černianka, ktorý pramení západne pod Vovčím verchom v nadmorskej výške asi 497 m n. m. Po obec do svojho koryta priberá 4 krátke potoky. Je to ľavostranný prítok Ladomirky, do ktorej sa vlieva 1 km západne od Hunkoviec.

Obec vznikla v rokoch 1573 – 1598. Prvá písomná zmienka je z roku 1618, kde je uvedená pod názvom Krainiay Czarno. Obec v roku 1773 taktiež bola vedená pod názvom Krajna-Csarno, Krajna-Csarnó, Krajna-Czarnó. Pomenovania obce v roku 1786 bolo Cscharno, Krajna Csohorno. V roku 1808 Krajna – Csarnó, Cžarno, v roku 1863-1882 Krajnacsarnó, 1888- 1902 Krajnócsarnó. V čase maďarizácie obec dostala v roku 1907-1913 názov Krajnócsarno, Végcsarnó. Aj po vzniku ČSR vývoj názvu pomenovania obce nebol ustálený. V roku 1920 bol Krajné Čierne, v roku 1927 Krajné Čarno a od roku 1948 Krajné Čierno. Územie obce zaoberá rozlohu 657 ha.

V urbári panstva Makovica z roku 1618 sa ako nová obec uvádza aj Krainiay Czarno. Poddanské povinnosti a neutešené sociálne pomery ťažko doliehali na obyvateľstvo. Vyvolávalo to nespokojnosť a odpor poddaných vyjadrovaný rôznymi spôsobmi. Časté boli úteky z pôdy, ďalej odmietanie povinností, násilné privlastňovanie si panskej pôdy, lesa alebo úrody, krádeže, priame fyzické útoky alebo revolty. Nemalá časť poddaných sa grupovala do zbojníckych družín. V okolí obce pôsobila zbojnícka družina Fedora Hlavathu.

V roku 1787 mala obec 14 domov a 83 obyvateľov, v roku 1828 mala 20 domov a 162 obyvateľov. V roku 1942 30 domov a 203 obyvateľov. V tomto období v obci žilo aj 11 židov. V roku 2004 v obci žilo 86 obyvateľov.

Hlavnou pracovnou činnosťou obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, chov dobytka a veľakrát odchádzali na sezónne práce. V 19. storočí tu mali majetky Károlyiovci.

Po vzniku ČSR obyvateľstvo pracovalo v lesoch a v poľnohospodárstve. V novembri 1944, pri bojoch o cestnú komunikáciu Ladomirová - Krajná Poľana bola obec značne poškodená.

V obci boli koncom 20. storočia najčastejšie tieto priezviská: Berežný, Cunder, Ducár, Gunza, Harajda, Hrebeňák, Krifka, Krivka, Ľach, Pavkeje, Revák, Skasko, Vaňko, Zribko, Žižák a Žižák-Fedorko.

• Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny

Krajnočierňanský vojnový cintorín je najmenší cintorín v okrese Svidník a je súčasťou obecného cintorína. Vojnové hroby sú identifikovateľné vďaka zhrdzaveným hviezdiciam z medzivojnového obdobia. V štyroch hroboch sú pochovaní piati vojaci z obdobia prvej svetovej vojny. V hrobe č. 2 je pochovaný cisársko-kráľovský rakúsko-uhorský vojak Peter Deliger, ktorý skonal 14. septembra 1914. Okrem neho spočívajú v ďalších hroboch 3 rakúsko-uhorskí vojaci a jeden vojak cárskej ruskej 3. armády.

Toto vojnové pohrebisko vzniklo po exhumácii vojakov zakopaných na území obce Krajné Čierno dňa 29. marca 1922 zásluhou vlády ČSR. Na jeho výstavbe sa podieľali žandári zo stanice Krajnej Poľany pod vedením strážmajstra Františka Kopfiša a krajnočierňanského richtára Jozefa Demkanina. V medzivojnovom období tieto vojnové hroby udržiaval roľník Ján Berežný.

Trojdielna zrubová cerkev svätého Bazila Veľkého bola postavená v 18. storočí. Zrub z exteriéru je krytý šindľom. Strešná krytina je taktiež šindeľ z ručne štiepaných ihličnanových klátikov. Pôdorys chrámu pozostáva z troch štvorcov usporiadaných v jednej línii, začínajúc z východnej strany presbytériom, štvorcovou loďou a na západe končiacim babincom.

Ikonostas je národnou kultúrnou pamiatkou, má štvorradovú architektúru na štyroch poschodiach. Pochádza z čias výstavby chrámu, z 18. storočia, niektoré ikony zo 17. storočia. V prvom rade je netypicky päť ikon: Nanebovstúpenie Pána, svätý biskup Mikuláš, Bohorodička Hodigitria, Kristus Učiteľ, svätý Bazil Veľký. Taktiež netypicky je tu namiesto troch len dvoje dverí v hlavnom rade, diakonské a cárske. Osadené sú iba dvojkrídlové cárske dvere, vybavené šiestimi medailónmi. Druhý rad je rad sviatkov v strede s ikonou Poslednej večere. Tretí apoštolský rad obsahuje šesť ikon s dvojicami postáv. Uprostred je ikona Krista Veľkňaza. Štvrtý rad prorokov pozostáva zo šiestich osobitných medailónov s dvojicami postáv. Ikonostas je uprostred hore ukončený klasickým spôsobom, Ukrižovaním Krista s Máriou a svätým apoštolom Jánom.

Drevený chrám v Krajnom Čiernom patril medzi sto najohrozenejších pamiatok sveta, aj vďaka tomu sa podarilo získať dostatok finančných prostriedkov na opravu chrámu v rokoch 2000 - 2004.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krajné Čierno