Štrbské pleso

Štrbské pleso (poľ. Szczyrbskie jezioro, nem. Tschirmer See, maď. Csorbai-tó) je druhé najväčšie pleso v slovenskej časti Vysokých Tatier a ich najtypickejšie morénové jazero (pleso).bol som tam aj ja

O rovnomennej osade pozri Štrbské Pleso.
Štrbské pleso
pleso
Pohľad z Predného Soliska
Štát Slovensko
Okres Poprad
Obec Štrba
Miestna časť Štrbské Pleso
Súradnice 49°07′21″S 20°03′29″V
Dĺžka 0,640 km
Šírka 0,600 km
Hĺbka maximálna: 26 m
Rozloha 0,1976 km² (20 ha)
Odtok vody podzemnými vodami do povodia rieky Poprad
Nadmorská výška
hladiny		 1 346,6 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Nachádza sa v nadmorskej výške 1 346 m n. m. v miestach, kde sa spájajú Furkotská a Mlynická dolina. Má rozlohu 19,76 ha, maximálnu hĺbku 26 m, dĺžku 640 m a šírku 600 m. Priemerne 155 dní v roku je pokryté ľadom. Je to druhé najväčšie pleso na Slovensku. Nevteká doň ani z neho nevyteká nijaký povrchový potok.

Vody plesa sa napĺňajú pomocou výverov. V Štrbskom plese sú miesta, kde voda vyviera z hĺbky viac ako 12 metrov. Vývery tvoria komíny a široké lieviky. Najširší má priemer viac ako jeden meter. Podzemný odtok je formou priesaku. Priesaky dokumentuje napríklad ryba ostriež zelenkastý (Perca fluviatilis), ktorá kladie ikry všade tam, kde cíti prúdenie vody. Vedci vyrátali, že intenzita odtekajúcej vody priesakmi je z každého hektára približne 0,3 l/sec.[2]

Názov plesa

Pleso dostalo meno po podtatranskej obci Štrba, v ktorej katastrálnom území leží. Štrbčania ho dávno pred jeho novým názvom volali „pleso“ alebo „Pleso“.[3]

Dejiny

Pleso patrilo liptovskej rodine Sentiváni, od ktorej ho v roku 1901 odkúpil uhorský štát. Štrbské pleso využíval Sentiváni na oddych. Turistom a hosťom ponúkal športový rybolov, kúpanie i člnkovanie. Na brehu jazera, na jeho juhovýchodnom cípe, dal vybudovať prístavisko člnkov, prírodnú plaváreň s kabínkami a ležadlami na drevenom plató. Za prenájom člna sa platilo 20 – 30 grajciarov. Prvá nehoda na plese sa stala v júli 1884. Traja učni a jeden gymnazista v člnku šantili tak, že sa po prevrátení člna utopili. Po tragédii zaviedli prísnejšie opatrenia. Koncom 20. storočia bolo člnkovanie na plese zakázané, ale zakrátko, po roku 2007, po prechode územia Štrbského Plesa z majetku mesta Vysoké Tatry na obec Štrba, bolo obnovené.[4] Jazero slúžilo nielen na oddych. Ťažili z neho veľké množstvá ľadu až do roku 1902. V zime 1872/73 dodali niekoľko vagónov ľadu budapeštianskym reštauráciám. Ľad putoval aj do Viedne, Berlína a Budapešti, dokonca aj do Temešváru, Racibórzu a Vroclavu. V sezóne sa tu zamestnávalo približne 200 robotníkov a najmenej desať furmanov. Ľad lámali obyvatelia podtatranských dedín. Bola to príležitostná práca za dennú mzdu 1 forint a 25 grajciarov. Furmani dostávali štvornásobok. Polmetrové kocky robotníci pílami rezali na menšie kusy. Ľad sa na štrbskú železničnú stanicu vozil v noci, aby sa čo najmenej topil. V noci ho vozili aj podtatranským živnostníkom – mäsiarom a hotelierom. Keď v roku 1896 začala premávať parná ozubnicová železnica z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso práca sa zrýchlila, ale furmani stratili prácu. Zubačka v roku 1899 za jeden deň odviezla 25 vagónov. Košicko-bohumínska železnica v zime prepravila približne 2000 vagónov ľadu. Zachovali sa dokumenty, podľa ktorých tatranský ľad objednával viedenský kráľovský dvor. Tatranský ľad bol vážnou konkurenciou nórskemu ľadu, ktorý sa do strednej Európy dovážal.[4]

Pleso v umení

Pleso a jeho okolie slúžilo na inšpiráciu mnohým umelcom. V roku 1825 ho ako prvý namaľoval Levočan Ján Jakub Müller. Prvý hudobný skladateľ, ktorý mu venoval svoje malé dielko bol učiteľ hudobnej výchovy zo Spišskej Novej Vsi Adolf Egner. Pleso očarilo básnika Čecha Rudolfa Pokorného (1880), Nemca Imricha Festa, ale aj Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý báseň Štrbské pleso uverejnil v alamnachu Černokňažník v roku 1884.[4]

Ichtyofauna

V časoch osídľovania Štrbského Plesa, v prvej polovici 19. storočia, bolo pleso nezarybnené a čisté. Vplyvom človeka, turistickej návštevnosti i umelého zarybnenia bol z neďalekých potokov do plesa prinesený pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario). Hoci sa prispôsobil a dobre sa rozmnožoval, bol aj umelo pravidelne dosadzovaný, tak ako iné lososovité ryby: pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) a sivoň americký. Jedine pstruh jazerný (Salmo trutta morpha lacustris), ktorý pri neresení potrebuje vyplávať hore vodným prítokom (ktorý na plese nie je) sa nedokázal rozmnožovať.[5]

V plese žije vzácny sih maréna (Coregonus maraena). Do jazera bol vysadený z jazera Miedwie v Poľsku. Tento druh žije v poľských a nemeckých jazerách v úmorí Baltského mora.[6] Štrbské pleso je pravdepodobne jediné miesto na svete, kde žije v čistej forme.

V neskorších rokoch, v prvej i druhej polovici 20. storočia sa do plesa dostali ďalšie nepôvodné druhy rýb. V roku 1929 sa dostal do plesa jaseň zlatý, umelo vyšľachtený do červenej farby z jalca tmavého (Leuciscus idus) a ovsienka. Tá však v roku 1956 nebola pozorovaná. Jaseň zlatý sa v plese veľmi rozmnožil. Preto Správa TANAPu na odporúčanie odborníkov nasadila v rokoch 1990 a 1992 dravú hlavátku podunajskú (Hucho hucho), ktorá mala eliminovať výskyt nežiaducich druhov rýb.

Pre odborníkov zostáva nevysvetliteľnou otázkou výskyt plotice červenookej (Rutilus rutilus), ostrieža zelenkastého (Perca fluviatilis) a šťuky severnej (Esox lucius). Pravdepodobne na tom má podiel vodné vtáctvo, najmä sťahovavá (kačica divá), ktoré sa po vybudovaní priehrady Liptovská Mara zdržuje pod Vysokými Tatrami, ale podstatný podiel na výskyte týchto nežiaducich druhov má človek.

V roku 2002 bol vypracovaný projekt na záchranu siha maréna, ktorého súčasťou bol výlov najmä plotice a nežiaduceho ostrieža. Ploticu na plese lovili rybári aj v roku 2009 a špeciálnym vysávačom odchytávali aj ikry ostrieža.[7][8][9]

Už pred rokom 2017 viacerí potápači, ktorí sa zúčastňovali na akcii Čisté vody, upozorňovali na výskyt zubáča. V roku 2017 sa definitívne potvrdilo, že zubáč veľkoústy žije v plese. Zatiaľ (v roku 2017) nebolo potvrdené či je v jazere sám, alebo je ich viac.[10]

Šport na plese

V lete mali návštevníci k dispozícii plaváreň a v zime ľadovú plochu. Vo februári 1920 sa mali na plese uskutočniť Zimné športové hry. Mali na nich súťažiť hokejisti, krasokorčuliari, rýchlokorčuliari a lyžiari. Malo ich byť takmer 400 zo 40 českých a slovenských športových klubov. Súťaž sa pre nepriaznivé počasie neuskutočnila. Súťažili len krasokorčuliari a skokani na prírodnom mostíku blízko Nového Štrbského plesa. V dňoch 5. – 6. februára 1925 sa na ľadovej ploche plesa konali majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji a od roku 1930 bolo na plese viacero pretekov rýchlokorčuliarov.[4]

Osada

Rovnomenná osada na brehoch jazera vznikla v roku 1872, keď tu bola postavená prvá chata. Historické jadro osady leží na čelnej moréne mlynického ľadovca. Je to najvyššie položená osada na Slovensku. Od roku 1885 má charakter klimatických kúpeľov. Na brehu Štrbského plesa je v zime najvyššie položené verejné klzisko. Od 29. augusta 1953, na maličkom polostrove, stojí Pomník Slovenského národného povstania – národná kultúrna pamiatka.

Prístup

Turistické chodníky

Referencie
  1. MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. KRÁĽ, Pavol. Vývery v plesách. Vysoké Tatry, roč. XLII, čís. 4, s. 4 – 5.
  3. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  4. BOHUŠ, Ivan. Osudy Štrbského plesa v zrkadle dejín 1872 – 2002. 1. vyd. Bratislava : Perexis, 2002 isbn = 80-967853-1-1. S. 92.
  5. KRÁĽ, Pavol. Nepriaznivá prognóza sa napĺňa. Vysoké Tatry, roč. XXXIV, čís. 1, s. 7.
  6. Pavol Kráľ / Quark: Pleso, ktoré prekvapilo: ako sa v Tatrách objavili mŕtvoly záhadných rýb, sme.sk
  7. KOVÁČ, Jozef. Na pomoc rybám. Vysoké Tatry, roč. XXVI, čís. 2, s. 5.
  8. -TZ-. Hlavátky v plese. Vysoké Tatry, roč. XXXI, čís. 4, s. 5.
  9. Vody TANAPu
  10. Nový druh ichtyofauny TANAPu. Tatry, roč. LV., čís. 1, s. 7.
  11. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Galéria

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.