Almanach

V literatúre možno nájsť nasledujúce typy definícií (pričom často zdroje uvádzajú viacero z týchto definícií súčasne):

• Almanach je pôvodne druh astronomických tabuliek udávajúcich polohu planét, od 15. storočia išlo o akési astronomické ročenky udávajúce najmä polohu Slnka a Mesiaca a astrologické a meteorologické údaje[1][2][3][4]
• Almanach sú pôvodne kalendárové tabuľky s astronomickými údajmi[pozn 1], ktoré boli neskôr rozšírené o rôzne ďalšie údaje (praktické rady, poviedky, žarty, veršíky a (neskôr) prehľady).[5][6][7][8][9]
• Almanach je kalendár rozšírený (popri typicky kalendárnych údajoch o výročiach a podobne) o rôzne ďalšie údaje (meteorologické a astrologické údaje, praktické rady, prehľady o významných udalostiach (napr. trhových dňoch), politických záležitostiach a pod. a prípadne aj poviedky a pod.)[10][11][12][13][14][15][16][17], resp. z „opačného“ pohľadu: Almanach je ročenka s kalendárom[18].
• Almanach je kalendár (Táto definícia sa často prelína s predchádzajúcou alebo predcházajúcimi definíciami)[19][20][21][22][23][24]
• Almanach je (najmä literárna) ročenka obsahujúca aj kalendár, ale kalendár je v nej ako nepodstatný doplnok, a niekedy kalendár chýba úplne.[4][2][21]
• Almanach je ročenka (vrátane literárnej)[25][3][20][17][22][23][26][9]
• Almanach je „ročenka; zborník prác“[27][28][29] resp. „ročenka; zborník literárnych prác“[30][26][31]
• Almanach je ročenka, často príručka, (najmä prehľadových) informácií z nejakej oblasti alebo z mnohých oblastí všeobecného významu (prípadne spojená s kalendárom).[32][15][13][10]
• Almanach je zborník literárnych alebo iných prác (prípadne spojený s kalendárom)[8][33][34]
• Almanach je zborník (nejakým spôsobom príbuzných) literárnych prác[11][7][6][35][36][37][38][5][39][32][40]
• Almanach je (ročný) vydavateľský katalóg obsahujúci ukážky z diel vydavateľstva[35][23][14][34][18][41]

Zriedkavejšie definície sú:

• Almanach je nástenný jednolistový kalendár z prelomu stredoveku a novoveku[42]
• Almanach je obrázkový menší kalendár[41]
• Almanach je ilustrovaná ročenka[14]
• Almanach je ročenka alebo pravidelne vychádzajúca kniha[19]
• Almanach je publikácia pripomínajúca (prezentáciou alebo obsahom) kalendár resp. kalendár rozšírený o ďalšie informácie (myslia sa najmä všetky ročenky)[16][17]
• Almanach je malá publikácia slúžiaca na propagandu alebo reklamu podobajúca sa formou kalendáru rozšírenému o ďalšie informácie (myslia sa napr. vydavateľské katalógy, ročenky komunistických spisovateľov a podobne)[15]

Slovo je v Európe prvýkrát doložené v stredovekej latinčine v 12./13. stor. (almanac(h), neskôr: almanachus), potom vo francúzštine v roku 1303 (almenach, neskôr: almanac(h), anemallat), potom v taliančine okolo 1345 (almanacco), potom v angličtine okolo 1391 (almenak, neskôr: almanacke, almanac(h)), potom v španielčine okolo 1410 (almanaque), potom vo flámčine okolo 1426 (almanag) a potom v nemčine v 15./16. stor. (Almanach). Nemecké slovo vzniklo ako výpožička stredoholandského tvaru almanag/almanak, ktorý vznikol z latinského tvaru almanac(h) a asi aj zo španielskeho almanaque. Z nemeckého slova vzniklo české (slovenské) slovo almanach.

Latinské alamac(h)(us) pochádza pravdepodobne z iberoarabského (španielskoarabského) slova al-manách (príp. aj al-manah), ktoré je doložené od 13. storočia a znamená (podľa jedného slovníka zo 16. storočia) kalendár, almanach (príp. aj slnečné hodiny). Pôvod tohto iberoarabského slova je však sporný, lebo sa inde v arabčine vôbec nevyskytuje. Príklady navrhovaných etymológií: zo sýrskeho l-manhaí = na budúci rok (toto je pravdepodobne najsprávnejšia etymológia); z arabského manách = zastávka na ceste; z arabského manaj = definovať, určiť; z arabského maná = miera, čas, osud; z hebrejského manáh = prideliť, počítať a mnohé ďalšie. Staršie uvádzaná téza, podľa ktorej iberoarabské slovo pochádza z lat. slova manac(h)us, ktoré spomína (iba) Vitruvius na označenie kruhu v slnečných hodinách ukazujúceho mesiace alebo znaky zvieratníka, je pravdepodobne založená na omyle, pretože Vitruviovo slovo správne znie asi menaeus (gr. ménaios - mesačný).

Ďalšia staršie uvádzaná téza, podľa ktorej latinské alebo iberoarabské slovo pochádza z gréckeho slova almenichiaka, ktoré spomína (iba) Eusebius ako citát Porphyria, je založená na omyle. Eusebius totiž Porphyria cituje chybne - Porphyrius v skutočnosti použil slovo salmeschiniaka.

zdroje[12][43][34][44][15][45]

Pôvodne išlo o dokumenty vyhodnocujúce planetárne tabuľky (Planetárne tabuľky sú tabuľky týkajúce sa polôh planét, v ktorých sa však priamo poloha planét neudáva, tú udáva až almanach). Almanachy udávali skutočné polohy planét na každý deň alebo každých niekoľko dní (5 alebo 10 dní), nazývané aj efemeridy. V Európe sa prvé almanachy objavili v 13. storočí podľa arabského vzoru. Spočiatku sa almanachy vzťahovali len na dlhé obdobia (napr. v 14. storočí 8 až 83 rokov v závislosti od planéty). Ku koncu 15. storočia nastalo viacero zmien:

1. Almanachy sa už vzťahovali len na 1 rok a začali byť niekedy spojené s cirkevným kalendárom.
2. Almanachy začali byť tlačené (vynález kníhtlače).
3. Almanachy začali byť zamerané na astrologické a meteorologické predpovede, pričom údaje o denných polohách planét boli buď úplne nahradené údajmi o polohách Slnka a Mesiaca alebo boli zredukované len na údaje o planétach len v súvislosti so zatmeniami (ostatný text boli polohy Slnka a Mesiaca).[46][42][12]

Odvtedy, čo sa takéto almanachy vzťahovali len na 1 rok, možno ich považovať za predchodcu dnešnej astronomickej ročenky a dodnes sa astronomické ročenky označujú aj ako almanach[22].

Vývoj spomínaných predchodcov dnešných astronomických ročeniek pokračoval približne troma hlavnými cestami:

1. Z jednej časti sa vyvinuli súčasné astronomické ročenky.
2. Pre bežný ľud začali vznikať na konci 15. storočia almanachy ako knižky, ktoré k vyššie spomínaným kalendárnym, astrologickým a meteorologickým údajom pridávali aj zdravotné rady alebo neskôr aj beletristické texty (drobné poviedky či básničky). Okrem toho od konca 15. storočia existovali aj zdobené nástenné jednolistové ročné kalendáre, ktoré sa pôvodne vyskytovali veľmi často v Nemecku a od 16. storočia pomenej aj v iných krajinách; tieto jednolistové kalendáre obsahovali aj zdravotné rady, rôzne výroky a neskôr aj astronomické a medicínske obrázky.[42][47][9]
3. Pre náročnejšie vrstvy obyvateľstva sa v 17. storočí vyvinuli texty, ktoré začali k vyššie spomínaným kalendárnym, astrologickým a meteorologickým údajom (najprv vo Francúzsku, neskôr aj inde) pridávať rôzne oficiálne údaje, napr. údaje o večierkoch kráľ. dvora, pravidelných trhoch, genealógii kráľovského dvora, zoznam vyšších duchovných a pod. Typický reprezentant bol Almanach royal („Kráľovský almanach“) vo Francúzsku. Aj do týchto almanachov sa v mnohých prípadoch čoskoro dostali aj beletristické texty.[9][48]

V 18. storočí začali vznikať kalendáre v dnešnom ponímaní (teda bez prídavných informácií) a z almanachov (vyššie označených ako 2. a 3.) teda väčšinou zostali už len texty bez samotných kalendárnych informácií. Almanachy sa teda stali najmä buď beletristickými ročenkami (literárne almanachy, tieto prekvitali najmä v 19. storočí), alebo ročenkami istých odborov alebo spoločenských tried[9] (napr. námorný almanach, gothajský almanach,[15], občiansky almanach, skautský almanach, almanach dodávateľov služieb[32]).

Pokiaľ ide o literárne almanachy, typicky ide o zborník autorov krásnej literatúry spojených ideovoumeleckým obsahom (programom, umeleckou skupinou, názorom), miestom pôsobenia (sprav. národom), generačne (teda dobou pôsobenia) a/alebo tematikou; často ide o začínajúcich autorov alebo predstaviteľov spolkov, študentských krúžkov či škôl a pod..[11][7][6][36][38][37] Tento zborník vychádza periodicky (spravidla raz do roka, teda ako „ročenka“) alebo len jednorazovo pri nejakej príležitosti[37][26].

Na Slovensku v 16. storočí vychádzali tzv. duchovné almanachy, ktoré obsahovali výpisy z Biblie, zo Životopisov svätých a pod. Pokiaľ ide o najstarší význam slova almanach, na konci 17. stor. vydával Martin Sentiváni astronomické ročenky pod názvom Ephemerides. V 19. storočí boli na Slovensku veľmi rozšírené literárne almanachy (napr. Zora, Nitra, Concordia, Lipa), ktoré v slovenských podmienkach nahrádzali periodickú tlač a publikačné možnosti pre beletriu. V 20. storočí už na Slovensku literárne a podobné almanachy plnili často len literárno-propagačnú funkciu.[4][5][37]

1. Poznámka: Takto sa to uvádza vo viacerých slovenských textoch. Správne však almanach typický kalendár obsahoval až od konca 15. stor, teda v čase keď už almanach začal obsahovať aj niektoré rozširujúce údaje. Predtým bol almanach len špeciálne astronomické tabuľky, nie typický kalendár. K tomu pozri kapitolu Vývoj.