Kačica divá

Kačica divá alebo kačica veľká[3] (lat. Anas platyrhynchos) je zúbkozobec z čeľade kačicovité (Anatidae). Kačica divá je najčastejšie a najďalej rozšírený druh kačice. Vyskytuje sa na celej severnej pologuli, od Európy cez Áziu až do Severnej Ameriky.[4] Na Novom Zélande je dovezená[5] a skrížená s domácou Anas superciliosa. V mnohých mestách sa vyskytujú kačice divé, ktoré sú skrížené s kačicou domácou a vyznačujú sa odlišným sfarbením. Je to najbežnejšia kačica Európy a hniezdi aj nad 2 000 m n. m..[4]

kačica divá

Samec
Stupeň ohrozenia
(global[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Anas platyrhynchos
Linnaeus, 1758
Synonymá
kačica veľká

Mapa rozšírenia kačice divej

██  Hniezdiaca, výskyt v letnom období

██  Hniezdiaca, celoročný výskyt

██  Migrujúca

██  Nehniezdiaca

██  Na potuľkách (závislosť na sezóne nejasná)

██  Introdukovaná, závislosť na sezóne nejasná

██  Pravdepodobne introdukovaná, závislosť na sezóne nejasná

██  Pravdepodobne vyhynutá a introdukovaná

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kačica divá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia má stúpajúci trend, populácia v Európe je stabilná, v severnej Amerike za posledných 40 rokov výrazne zrástli stavy a to o 99,3%. V roku 2015 boli hodnoty početnosti o 51% nad hodnotou dlhodobého priemeru (roky 1955 – 2014).[1]

Opis

Kačica divá váži 850 až 1400 gramov.[6] Jej dĺžka je približne 58 cm[7] (51 – 62 cm)[8] a jej rozpätie krídel až 81 – 98 cm[8] a dokáže letieť maximálnou rýchlosťou 110 km za hodinu.

Operenie samčeka (káčer) je sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava je kovovo zelená a pod tým s bielym pruhom na krku, zobák je zelenožltý. Na zadnom okraji krídel sa nachádza kovovo modrý bielo lemovaný pás. Konce chvosta sú kučeravé. V časovom období medzi júlom a augustom je operenie samčeka zameniteľne podobné sfarbeniu samičky. Sfarbenie zobáka (naďalej značne žltý zobák samčeka a v protiklade tmavo sivý až hnedý zobák samičky), ligotavejšie "zrkadlo" na krídle, tmavší vrch hlavy a hnedšia hruď poskytujú dobré rozpoznávacie znaky.[7]

Hlas

Kvákanie samice "wäk-wäk-wäk"

Samica, iný variant hlasu, klesajúce kvákanie

Klesajúce kvákanie samice a "rääb-räb" samca

Samec pískavé "jip-jip"
externý odkaz
33 s, Poľsko

Samec sa v čase rozmnožovania ozýva vysokým pískavým "jip-jip"[7] a tichým nosovým zvukom "rääb-räb-räb-räb" pripomínajúcim žaby.[8]. Samica hlasno kváka[7] "wäk-wäk-wäk".[8]

Výskyt a stav na Slovensku

Na Slovensku je jeden z najrozšírenejších hniezdičov a zimujúcich druhov. Najvyššie položené hniezdiská boli zistené na Nižnom Temnosmrečinskom plese 1 677 m n. m. a Veľkom Roháčskom plese 1 562 m n. m..[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 12000 – 20000, zimujúcich jedincov 60000 – 120000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[9] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 13000 – 20000 párov, zimujúcich jedincov 80000 – 110000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2000 – 2012) bol stabilný, dlhodobý trend bol klesajúci.[10] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][11][12]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 15000 – 22000 párov, zimujúcich jedincov 90000 – 130000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli stúpajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stabilný, dlhodobý trend bol klesajúci.[13]

Biotop

Kačica divá hniezdi na dobre zarastených brehoch a ostrovoch tečúcich či stojatých vôd a močiarov. Počas migrácie uprednostňujú veľké otvorené vodné plochy. V najväčších množstvách zimujú na veľkých vodných tokoch a rozsiahlych nezamrznutých vodných plochách.[4][6]

Rozmnožovanie

Obdobie párenia je na jar. Párenie prebieha podľa komplikovaného rituálu. Kačice divé si stavajú hniezdo z rastlín na brežnom násype. Samičky sedia na vajciach raz do roka. Na 7 až 11 (výnimočne aj 20) vajciach sedí 25 až 28 dní.[6] Tri dni pred vyliahnutím začína kačiatko pípať. S vaječným zubom (špicatý zub na konci zobáka) spraví dieru do vápennej škrupiny a keď sa dostane von, zostane vyčerpané ležať. Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať. V prvých hodinách života bežia za tým, koho vidia ako prvého. To je najčastejšie matka. Táto forma interakcie učenia a vrodeného správania je u druhov so starostlivosťou o mláďatá rozhodujúcou súčasťou rozmnožovacieho cyklu. Odlišuje sa predovšetkým dvoma zvláštnosťami od iných druhov učenia: po prvé – je nevratné a po druhé – učenie je obmedzené na citlivú fázu (kritickú periódu). Po ôsmich týždňoch vedia kačice lietať.[6] Kačica dáva pozor na mláďatá 50 až 60 dní.

Potrava

Potrava kačice divej pozostáva prevažne z rastlinných látok. Má rada semená, plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. K potravinovému spektru patrí ale aj hmyz, mäkkýše, larvy, malé raky, žubrienky, ikry, malé ryby, žaby, červíky, a dokonca myši. Na jeseň žerie aj žalude a iné orechy.[6] Na kŕmnych miestach žerú príležitostne aj chlieb a kuchynský odpad. Pri hľadaní potravy a v nebezpečenstve sa kačice ponárajú. Chvost pritom vyčnieva z vody. Zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou. Potrava sa tu zachytáva.

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[14]

Galéria
  • Párik, samček vpravo.
  • Párik pláva na vode. Nepotápavé kačice majú chvosty pri plávaní nad vodou.
  • Ďalší rozdiel od potápavých druhov kačíc je, že sa nemusia rozbiehať po hladine a okamžite vzlietnu z vodnej hladiny.
  • Párik pri hľadaní potravy. Neponárajú sa, iba sa obrátia v plytkej vode a dočahujú ku dnu. Úplne sa potápajú len v nebezpečenstve.
  • Vajíčka
  • Káčatká
  • Kačica s mladými.
  • Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
  • Samice

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Kačica divá, str. 131 – 133, Darolová, A., Krištín, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. LONG, John L.. Introduced Birds of the World. [s.l.] : Agricultural Protection Board of Western Australia, 1981. S. 21 – 493.
  6. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  7. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-15]. S. 790. Dostupné online.
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  13. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.
  14. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.