Hotel FIS

Hotel FIS pochádza zo zložitej etapy života Eugena Kramára z prelomu rokov 1960-1970. Práve v tomto období bol autor prepustený z väzenia a plná občianska rehabilitácia mu umožnila opäť sa vrátiť k realizovaniu ďalších pozoruhodných diel. Pokračoval v projektovaní v socialistickej projekcii na Stavoprojekte v Košiciach. Projektoval školy, obchodné a nákupné strediská. Najvýznamnejšie stavby z tohto obdobia sú však realizácie vo Vysokých Tatrách (spolu s Jánom Šprlákom). Hotel FIS, skokanské mostíky na Štrbskom Plese, Čedok a Horská služba v Starom Smokovci, stanice sedačiek na Solisku, Železničné stanica na Štrbskom plese atď. znamenajú veľké smelé vkročenie na slovenskú architektonickú scénu 60-tych rokov.

Hotel FIS sa stáva impulzom pre mnohých nielen v architektonickom názore. Je dôkazom Kramárovho citu pre úmernosť, pre materiál a tvorbu diela v harmónii s okolitou krajinou. V rokoch 1997 a 1998 bol hotel zrekonštruovaný.

Pri príležitosti konania Majstrovstiev sveta v severských lyžiarskych disciplínach v roku 1970 bol na Štrbskom Plese vybudovaný celý areál, ktorého súčasťou sa stal aj samotný hotel FIS, pomenovaný podľa Medzinárodnej lyžiarskej federácie.

Teda hlavným stavebným podnetom bola udalosť konania Majstrovstvstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách. Návrh na realizáciu Hoteta Fis, ako súčasťi tohto športového areálu vznikol pod vedením autorskej dvojice Kramár a Šprlák a stal sa súčasťou nového budovateľského snaženia v tej dobe zanedbaných Tatier. Hotel Fis, ktorý uzatvára areál východu, patrí medzi vrcholy dobovej architektúry a je možno popri bratislavskej pošte najlepšim Kramárovým dielom.

Hotel Fis je architektúra hravo pôdorysne rozložená do viacerých krídel, výškovo stupňovitá i zošikmená, plasticky modelovaná vo fasádach i vo vnútornom priestorovom artikulovaní a súčasne nestrácajuca celkovú tvár, výraz ľahkej elegancie i kontakt s očakávaným obrazom súdobej horskej stavby.

Hotel FIS možno považovať za predstaviteľa tých stavieb, ktoré reprezentujú to najlepšie, čo stelesňoval neskorý európsky funkcionalizmus šesdesiatych rokov. Autori tohto areálu sa stotožnili s ideou novej, mladistvej koncepcie architektúry.

Architekt koncipoval hotel ako dvojkrídlovú budovu so šikmými strechami členenú plastickými balkónmi. Podarilo sa tu dodržat úmernú proporciu voči okolitej horskej krajine. Harmonicky skĺbil moderné abstraktné princípy s tvarmi horskej stavby. Kompozíciu hotela tvoria dve mierne pootočené hmoty v tvare pravouhlého trojuholníka, ktoré sú spojené zaskleným schodiskovým krčkom. Šikmé strechy siahajú až na úroveň terénu. Spoločenská, stravovacia a hospodárska časť sa nachádza v nízkej časti.

Severnú ubytovaciu časť prestupuje dvojpodlažná hmota spoločenskej, stravovacej a hospodárskej časti, zastrešená plochou strechou. Táto časť nadväzuje na vstupnú halu, z ktorej je prístupná tak ubytovacia časť cez zasklené schodisko na južnej strane vstupnej haly, ako aj reštauračné zariadenia s terasou a spoločenská časť. Súčasť hotela je aj bohatá paleta športového vybavenie, ktoré využívajú najmä športovci počas ich pobytov v Tatrách. Jednotlivé prevádzky sú usporiadané v postupnej náväznosti za sebou v prehľadnom a racionálnom dispozičnom usporiadaní. Za reštauračným zariadením so zázemím nasleduje spoločenská sála a salóniky, ktoré je možné využívať v prípade rôznych firemných akcií. Nadzemné podlažia plnia ubytovaciu funkciu a sú komponované ako dispozičný trojtrakt.

Konštrukčný systém objektu je navrhnutý ako murovaný priečny. Hotel má tehlové nosné múry, ktoré vypĺňajú oceľobetónové konštrukcie. Doplňujúce konštrukcie tvoria múry z miestneho kameňa (granit). Interiéry nie sú dominujúcou stránkou objektu, sú však navrhnuté v súlade s požiadavkami horskej architektúry a z tohto hľadiska plne spĺňajú svoju funkciu. V súčasnej dobe by už však aj ony potrebovali rekonštrukciu. Hotel Fis z celkového hľadiska patrí k optimálnym riešeniam architektúry pre Tatry. Autori rešpektujú prírodu a rozumne sa jej podriaďujú. Na objekte sa odzrkadluje aj znalosť klimatických podmienok. Možno spomenúť také detaily ako zábradlia balkónov, ktoré nezachytávajú sneh a vodu a zabraňujú jej hromadeniu a následnému narušovaniu muriva. Na stavbu sa použili tradičné materiály, zachoval sa úmerný pomer medzi stenou a plochou okna.

Samotný autor E. Kramár sa pri navrhovaní diela pridŕžal svojho kréda: „Tvoriť a stavať spôsobom prírode najbližším a najprirodzenejším, bez schválností a hrubostí a módnych prejavov. Len tak sa nám podarí dať architektúram horskú osobitosť, úmernú skromnosť i zdravú mieru.“^{[chýba zdroj]}

• Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia. Bratislava, STU 2002.
• Dulla, M.,Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20.st, SLOVART, BA 2002
• Šlachta, Š.: Profesor Eugen Kramár, Projekt 33, 1991,č.4, s. 34-37

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hotel FIS