Černokňažník (časopis)
Černokňažník bol prvý slovenský humoristcko-satirický časopis v 19. storočí, v matičnom období neskôr vznikli ďalšie časopisy – Rarášok (1870 až 1875), Rarach (1875) a Ježibaba (1871 až 1872).
Vydavateľom a redaktorom bol Viliam Pauliny-Tóth. Černokňažník vychádzal v rokoch 1861 – 1864. Obnovený výchádzal v rokoch 1876 - 1910.
Cieľ časopisu
Cieľ časopisu Tóth špecifikoval už v prvom čísle 8. marca 1861. Černokňažníka chápe ako toho, ktorý „kam príde, tmu rozháňa“. A potom ďalej: „Hlavná úloha Černokňažníkova bude: zlú vôľu rozháňať, mysle rozjatrené tíšiť a zvlášte medzi Maďarom a Slovákom dobrý pomer udržiavať, aby Nemec k jich skaze netlustnul ale sa kam diaľ viac riedil. Krem toho sprostých ľudí poľutujeme, nestydatých pokúšeme, nad neskromnými zaplačeme, ale zlých už len aj my vyprášime“.
V úvodnom čísle Viliam Pauliny – Tóth vyhlásil, že na príprave časopisu sa budú podieľať mnohí autori – „Ladislav Podolinský, Vilém Podolský, Jozef Rarách, Mydloslav Vechťovič (...)“ a iní – viaceré z týchto mien však nakoniec boli len jeho vlastnými pseudonymami (Marek Rozmarín, Lysický, Miloslavín, M. I. H., Mína, Mydloslav, Mydloslav Vechťovič, Podolský, Rozmarín, V. Miloslavín, V. Podolský).
Časopis často menil rubriky. V prvom roku vychádzania prevládajú skôr kratšie a nebeletristické alebo hybridné žánre (vtip, glosa, komentár), v druhom ročníku začínajú na pokračovanie vychádzať poviedky, častejšie sa objavujú básne. Pribúda i obrazového materiálu.
Vzhľad periodika
Časopis vychádzal v prvom roku (1861) 4-krát za mesiac na štyroch stranách veľkosti takmer porovnateľnej s formátom A3. V druhom ročníku (1862) vychádzal Černokňažník 3-krát do mesiaca na ôsmich stranách veľkosti A5. Cena ročného predplatného bola 4 zl., kratšie časové úseky boli „dľa tohto vymedzenia“.
Tlač periodika počas celého obdobia vychádzania zabezpečovala tlačiareň Jozefa Škarnicla v Skalici. Kvalita bola porovnateľná s inými v tomto období vychádzajúcimi periodikami z jeho portfólia. Hlavička bola grafická, počas vychádzania sa nemenila . Zalamovalo sa pri väčšom formáte na tri stĺpce, v menšom na dva. Ilustrácie boli časté, neskôr nielen formou samostatných útvarov, ale aj ako drobné spestrenie textu.
Stále Rubriky
Černokňažník vykazoval veľké množstvo rubrík i žánrov skôr nepravidelného charakteru.
Pán Macovič a pán Kubovič
Dialogické rozhovory, nachádzame najmä v prvom ročníku. Pán Macovič a pán Kubovič vedú vtipné rozhovory zo súčasnosti. Podľa vyjadrovania ide skôr o starých pánov, ktorí trpia skostnatenosťou karikaturizujúcou zlé vlastnosti vtedajšej populácie, inokedy ju sami pranierujú svojou inteligenciou a dôvtipom.
| „ | M. Humillismus servus Domine Spectabilis! K. Dobré ráno vinšujem. Nuž pán brat ako sa majú? |
“ |
Černokňažníkov slovník náučný
V Černokňažníkovom slovníku náučnom Tóth postupne vydával po jednotlivých písmenách vtipné výklady niektorých zahraničných slov. Nie vždy však bol obsah vtipný, niekedy boli výrazy vysvetlené správne, s dôrazom na náučnosť.
| „ | Baal; modla odrodilstva a vlastizrady Baba; jedným dielom žensko, vätším dielom slovák vo verejnosti. |
“ |
Slovo „Maďar“ písal Tóth s veľkým, zato „slovák“ s malým písmenom.
Rozprávky pri Čaji
Drobné príhody, niekedy hovorené v tretej osobe, inokedy písané, pre Černokňažníka najtypickejšou formou – dialogicky. Niekedy pripomínali vtip.
| „ | Učiteľ (k farárovi). Čo myslia pán farár, či by slobodno bolo novorodzené dieťa v nedostatku vody i polievkou pokrstiť? Farár. Keby nebola priveľmi masná, áno. S našou napríklad nie, ale s vašou bezpečne. |
“ |
Krátke správy a Program na budúci týždeň
Krátke správy zapĺňali zväčša zostávajúce miesto, najčastejšie parodovali súdobú realitu. Aj preto mnohým nerozumieme, keďže vychádzali z aktuálneho politického diania i z diania v regióne.
| „ | V Krakove zakázali študentom do divadla chodiť, následkom čoho sa ešte v ten deň 80 žiakov v divadle dostanovilo. (...) V Levoči je pod tiskom nová gramatika reči slovenskej. – Pani gramatike Viktorinovej od ľaku zuby vypadajú. (...) |
“ |
Demikát
Dve osoby sa zhovárajú o aktuálnom dianí.
| „ | A. Vidia domine spectabilis, ani si už rady neznám B. Čože jim schádza? |
“ |
Ostatné žánre a rubriky
Hádky je rubrika s rozličnými hádankami, hlavolamami, rébusmi. Riešenia boli uverejnené vždy v ďalšom čísle. Často sa vyhrávali aj vecné ceny.
Dopisy obsahovali zväčša fingované listy čitateľov, ktorí sa vyjadrovali na adresu časopisu. Často sa vysmievali odrodilstvu tým, že boli napísali maďarsko-slovensky. Listáreň riešila reálne problémy redakcie, slúžila na komunikáciu s predplatiteľmi. Raz informovala menne tých, ktorí si ešte Černokňažníka nevyplatili, inokedy informovala dopisovateľa, že jeho článok nie je vhodný na uverejnenie, a preto mu ho čo najskôr vrátia.
Karikatúry boli pravidelnou súčasťou časopisu a boli umiestnené na poslednej strane. Zväčša chýbalo meno autora. Boli na vysokej úrovni a veľmi britko zasahovali konkrétne dianie. Niektoré ukážky umiestňujem do príloh.
Zaujímavé žurnalistické materiály
Úvodná báseň ku začiatku vydávania (8. marec, 1861)
„...jestli ja i ďalej tak utešené a smysluplné veršíky písať budem, slávne obecenstvo moje si od samej čírej spokojnosti tu i tu zadrieme,“ napísal si o tejto, určite vtipnej básni sám Viliam Pauliny – Tóth. Dokladá to, akým smerom sa uberal jeho humor – dobrotivým. Žarty si dokázal robiť i zo seba, ak však niečo nebolo v poriadku, pranieroval to bez servítky.
| „ | Edoden bedoden! Cínom bínom, harabínom, |
“ |
List čitateľa (15. marec, 1861)
V Černokňažníkovi sa často objavovali falošné listy reagujúce na časopis. Prvý vyšiel už v druhom čísle, dňa 15. marca 1861. Vysmieva sa maďarizmu a odrodilstvu:
| „ | Z Pohronia. Die 12-a febr. 1861. Herr Redakteur! Priam teraz som dostal die erste Nummer des Černokňažník a pýtam sa Jich: kdo Jich ermächtigoval môj list dať vytlačiť ? Nech odpovedia, kdo Jim dal to právo, mňa takto blossstellovať? Toto je contra jus gentium, ja Jim dám fiškálsku Akciu. A teraz Jim vorläufig napíšem list, teššik nech ho publikujú, jestli sa páči. Jejích ohlas o Černokňažníkovi v Schulfreunde pána Radlinského, srovnaný s prvým mne poslaným číslom, dostatočne beweisuje, že je to klamstvo. Ja viem, že kdokoľvek ten ohlas prečital, pevne veril , že to budú noviny lekárske, a tu hľa ho máš, už prvé číslo je samý Unsinn — versteht sich vyjmúc list môj verne odtlačený. Rébuse pri ľahké, prvý „pastier" alebo „bača" a druhý „von s guľou abo s korunou." Ten obraz sľúbený prosím nech mi za Auflósuvanie toto, čo skorej pošlú. Na poslednej strane endlich tri obrazy, ktorým ani čert nerozumie a hrúza Ankiindigungov o kadeakých starých grammatikách. No za to sa jim amice, slavné Publikum bedankuje, keď ho ustavične s ohlasmi o starých gramatikách martrovať budú. A už prosím jich keď sa toho toľko všeličoho naverkiindigovali, či sa už aj pre „peštbu-dínske vedomosti" miestečka nenašlo? čo? Was sagen sie dazu? Nedajú sa amice tiež do toho Černokňažníka? Ja jich teraz bevollmächtigujem tento list uverejniť. Hahaha. — Adieu! Dr. Lesebuch. |
“ |
Ukážky menšieho rozsahu
Drobné vtipy, krátke fingované správy, dialógy. To je základná črta Černokňažníka.
| „ | - Očula si, že sa Tonka Filipovských už vydala? - Ach, veru nie – to novina- a komu že ruku dala? |
“ |
Medzi matkou a dcérou:
| „ | Mamka: „Ach, dcéra moja, smutné chýry počula som o tebe. (Šepká jej do ucha) že sa vraj opíjaš liehovinou?“ Dcéra: „Neverte mamička, ani som o takom nápoje nikdy jakživ nepočula, kedy tedy kúpim si trochu troho kvitu, slivovičky alebo borovice, ale nech skameniem, ak som sa ja kedy opila liehovinou.“ |
“ |
Nápisy na rakúskych hroboch 19. storočia:
| „ | 1. Na zbožnú pamiatku poctivej 40 rokov dlhej vdovy Anne Kreidlovej. 2. Tu odpočíva v pánu J.K., žil 26 rokov ako človek a 37 rokov ako manžel. |
“ |
Externé odkazy
- Digitalizovaný časopis
- Černokňažník - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB